Pán Bosák, preposielam Vám stanovisko k problematike Nám.Osloboditeľov, ktoré som ako občan poskytol Košickému Korzáru - zatiaľ bez odozvy.
S pozdravom J.K.

Vážená pani Renáta Némethová, zástupca šefredaktora.

Prepáčte prosím, že Vás zaťažujem, ale výstavba na Nám. Osloboditeľov je vec verejná, preto ako občan Košíc pridávam sa k názoru, že rozhodnutie o Auparku je „Šalamúnsky verdikt“, tak ako ste to nazvali v titulku v Košickom Korzári v sobotu 2.2.2008. Tento článok ma vyprovokoval k tomu, aby som Vám zaslal (ako pracovný materiál) môj názor k problematike vybraných stavebných aktivít v meste.

Skôr však dovoľte, aby som sa zastavil pri záverečnom podtitulku KEDY ZAČNÚ? Prakticky začali. Plocha námestia je vyblokovaná, ohradená. O zákonnosti tohoto činu pochybujem, lebo ľavá ruka nevie v Meste čo robí pravá. Na zriadenie oplotenia musí stavebník ohlásiť drobnú stavbu stavebnému úradu - to je Mesto Košice. Búracie povolenie (§88 Stavebného zákona - Plocha parkoviska bola samostatná skolaudovaná stavba, preto musí byť aj búracie povolenie na jej likvidáciu) musí vydať špeciálny stavebný úrad a to je tiež Mesto Košice. To však ešte nevie aké bude riešenie v tejto lokalite. Myslím si, že pokiaľ nie je ujasnený komplex prestavby Nám. Osloboditeľov a časová vzájomna náväznosť, potom ani dielčie riešenia by nemali byť pripustené. Skutočnosť je taká, že investor HB Reavis Group si to môže dovoliť(?), Mesto strpieť a vodiči trpieť - parkovacia plocha je už dva týždne bez úžitku.

Očakával som zásadnejší postup aj Ministerstva životného prostredia SR v uvedenej veci. Táto inštitúcia je zrejme od Košíc ďaleko. Potvrdzuje to skutočnosť, že predložený dokument (AUPARK Košice) z hľadiska vplyvov na životné prostredie MŽP SR rozhodlo, citujem “že správu o hodnotení navtrhovanej činnosti nie je potrebné vypracúvať podľa §32 zákona“ (zákon č.24/2006 Z.z.).

Vrcholom všetkého je: Vyjadrenie navrhovateľa k stanoviskám doručeným v procese prerokovania zámeru AUPARK KOŠICE podľa zákona č.24/2006 Z.z., zo dňa 11.02 2008 podpísané konateľom spoločnosti AUPARK KOŠICE s r.o.

Vyjadrenie je rovnaké, ako aj celý doterajší priebeh prípravy na prestavbu Nám.Osloboditeľov. Všetko je O.K. Nič nás nezaujíma okolo, len budova AUPARKu je dôležitá. Námietky, pripomienky, úvahy, odporúčania k danej problematike sú sfúknuté zo stola (Vlci vyjú a karavana ide ďalej).

Osobne som podporoval výstavbu AUPARKu, lebo len silný investor dokáže zvládnuť prestavbu celého priestoru námestia. Aj som sa na začiatku (r.2004) potešil, že konečne sa udeje dlho očakávaná prestavba tohoto vzácneho, ale nevhodne využívaného územia. O to väčšie je moje sklamanie z blížiaceho sa konca začiatku.

Keď to investor HB Reavis Group v roku 2004 myslel tak, ako je súčasný stav v príprave, potom je lepšie nerobiť nič, výstavbu pozastaviť a počkať až mesto zbohatne. V súčasnom stave je lepší zlý stav, ako stav, ktorý sa rysuje a klíči za podpory, alebo prizerania Mesta.

Vrátim sa k  úvahe o stavebných aktivitách v našom meste:

„Výstavba Auparku si nevyžaduje zapúšťanie dopravy do podzemia“
„Schátraný pivovar premenia na moderné centrum“
„ Kasárne sa otvoria ľuďom“ (Malinovského)
„Slovan a Hutník zmenia šat“
„V kasárňach na Bačíkovej vzniká nové IT centrum“
„Hľadá sa využitie kasárni na Kukučínovej“
„Dobudujeme parkoviská pri Steel aréne“
„Asanačné pásmo ožije výstavbou“
„Polyfunkčné centrum Juh ….D.Feju, hotel SUPERIOR

Košický Korzár ohlasuje dôležité a pre Košice významné investičné zámery zabezpečujúce aktiváciu a využitie existujúcich objektov, voľných plôch, ba celých území vo vzácnych mestských lokalitách širšieho centra mesta. Realizácia týchto zámerov (isto?) prispeje ku zlepšeniu a skrášleniu nášho mesta, skvalitní ponuku služieb, obchodu a pracovných príležitostí v Košiciach.

V uplynulom období sporadicky vychádzali v Korzári články o predpokladaných investičných zámeroch, plánoch výstavby i polemiky o väčšej či menšej dôležitosti veľkosti a vhodnosti stavieb. Najviac sa popísalo o Nám. Osloboditeľov, zmene územného plánu v tejto loklalite, ako aj vhodnosti, či nevhodnosti riešenia zástavby tohto významného mestského priestoru.

Namiesto úvodu som vymenoval záujmové lokality, častočne existujúce, ďalšie pripravené na rekonštrukciu a rozšírenie a ďalšie úplne nové revitalizačné aktivity v centre mesta, respektíve v priamej náväznosti na centrálnu mestskú zónu.

Žiaľ, všetky tieto aktivity sú posudzované samostatne, izolovane, bez posúdenia vplyvu na dopravnú štruktúru v meste a vzájomné existujúce, alebo potrebné dopravné prepojenia. Už vôbec nie sú riešené a posudzované vo vzájomnej súvislosti a predpokladaným dopadom na dopravný systém v blízkom i vzdialenom časovom horizonte.

Či sa nám páči, alebo nie, či si to uvedomujeme, alebo nie ich dostupnosť, vzájomné prepojenia sú dané cestnou štruktúrou mesta jej dopravným zaťažením, možnosťou stavebných úprav, alebo aj novou investičnou výstavbou dopravnej infraštruktúry. A tu je najslabší článok - ohnivko reťaze, prepletenej a omotávanej okolo centrálnej mestskej zóny.

Únosnosť zaťaženia územia centrálnej mestskej zóny a príľahlých plôch vymenovanou investičnou činnosťou podľa mňa nikto neskúma. Doteraz nie je dobudovaný základný cestný komunikačný systém, ktorý bol nastavený na stav očakávaný v roku 2000 podľa Generálneho dopravného plánu z osemdesiatych rokov minulého storočia. Dovoľujem si odhadnúť, že uvedené aktivity najmenej o 30% zvýšia dopravnú záťaž existujúceho dopravného systému, ktorého cestná sieť je dnes na hranici únosnosti a zvládania dopravných špičiek.

Začal som zoširoka, ale môj zámer je upriamiť pozornosť na Nám. Osloboditeľov z hľadiska dopravného riešenia. Aby bolo jasné, nie som proti Auparku na Nám. Osloboditeľov, ani proti inej výstavbe v tejto lokalite. Zo všetkých doteraz dostupných informácii sa schyľuje k veľmi zlému rozhodnutiu s trvalým negatívnym zásahom do štruktúry usporiadania mesta. Nech je riešenie architektonické akokoľvek kvalitné a svetové, jeho vymedzenie musí byť v prvom rade podložené dopravným riešením vrátane presne určenej segregácie jednotlivých druhov dopráv. Až vydefinovaním týchto potrieb môžu vyplynúť plochy na zastavanie. Pričlenia sa objemy budov, ich usporiadanie, funkčná náplň a s tým súvisiace servisné potreby prevádzky a zásobovania, ako aj časová nevyhnutná náväznosť. Poradie nie je o tom, že doprava je najdôležitejšia. Poradie je určené významom dopravného koridoru, ktorý sa kompozične vyvýjal (postupne dopravne zaťažoval) priestor Nám. Osloboditeľov. Dnes je vylúčené túto významnú radialnu dopravnú tepnu mesta niekam preložiť, utlmiť, alebo dokonca ignorovať, ako sú niektoré zjednodušené predstavy.

Poznámka č.1:
Námestie Osloboditeľov len v nedávnej minulosti križovali dve štátne cesty už vtedy európskeho významu - št. cesta I/68 a I/50. Existujúce dopravné zaťaženie, predpokladaný nárast dopravy a pod ťarchou dôkazov o ochrane životného prostredia sa podarilo prekvalifikovať cestu na Južnom nábreží. a presunúť cestnú dopravu do lepšieho koridoru, ako je centrálne námestie v priamom kontakte s historickým jadrom.

Asi sme zabudli, alebo mnohí ani nevedia aké administratívno-právne úpravy sa robili, aby vznikol cestný prieťah nadmestského významu v trase z diaľnice od Prešova cez Prešovskú – Južné Nábrežie - Červený Rak smerom na Rožňavu. Dnes je už takmer ukončený cestný prieťah mestom.

Súčasne sa ukázalo, ako málo perspektívna bola rekonštrukcia a rozšírenie Tr. Sovietskej armády dnešnej Južnej triedy, bez dopravného preriešenia Nám. Osloboditeľov. Len podľa príslovia „čo je doma sa počíta“ môžme sa uspokojiť s jej šírkovým usporiadaním a riešením dovtedy, kým neprídeme pred hotel Centrum, kde trieda je (ne)ukončená – bez logického pripojenia na radiálnu komunikáciu tangentujúcu centrum mesta.

Z odstupu najmenej päťdesiat rokov možno povedať, že na Nám. Osloboditeľov sa neurobilo nič. Nebola odvaha, peniaze, ani schopnosti zrealizovať prestavbu celého námestia vrátane dopravného systému. Ale už vtedy (r.1984-86), nikto nepochyboval, že iné riešenie, ako riešenie dopravy vo viacerých úrovňové je neprípustné. Pochopila to aj vtedajšia politická garnitúra. Na Nám. Osloboditeľov sa nezačalo s výstavbou divadla, administratívnej budovy VSŽ, budovou straníckych orgánov KSS, ani inej samostatnej budovy. Nie preto, že by nevedeli presadiť jednu budovu, ale preto, že územie bolo posudzované ako jeden nedeliteľný komplex, kde dopravné riešenie má celomestský význam a nemožno ho ignorovať.

Poznámka č.2
Isteže riešenie „bez zapustenia dopravy“ má niekoľko „naj“ a preto si zasluhuje pozornosť.

Je najlacnejšie, najrýchlešie z hľadiska výstavby, najmenej zaťaží investora, ale aj najhoršie a najneperspektívnejšie riešenie do blízkej i vzdialenejšej budúcnosti nášho mesta. Úrovňové riešenie dopravy na Nám.Osloboditeľov so zastavaním koridoru pre možnosť mimoúrovňového dopravného systému v tejto lokalite možno prirovnať k tak zlým rozhodnutiam, ako bolo posunutie železničnej stanice a železničného koridoru do mestského parku.

V čase rozhodovania nikto nepochyboval, že reorganizácia železničného uzla je nevyhnutnosťou. Aj vtedy pri rozhodovaní boli vzaté do úvahy rôzne vstupy a riešenia. Bez veľkého prepočtu možno dnes s istotou tvrdiť, že výsledné riešenie bolo najlacnejšie, najjednoduchšie a najrýchlejšie, lebo cieľ bol stanovený uznesením straníckych orgánov a ten sa dodržal. Ohľad na zeleň, budúcnosť mestského parku, históriu staničnej budovy, ani výhľad na ďalších päťdesiat rokov nebral nikto. Kapitola bola uzavretá - následky neodstraniteľné Nová želeničná stanica doplnená v tejto lokalite autobusovou stanicou mala jasný výsledok. Už pri dokončení celý prednádražný priestor nevyhovoval a dnes iné riešenie v tomto stiesnenom priestore, ako ísť do ďalších úrovní ani nie je možné.

Ďalšie ukážky najjednoduchšieho riešenia:
Pripojenie Toryskej ulice na Moldavskú bolo plánované mimoúrovňovo. Potreba výstaby panelákov zatienila rozvojové zámery a budúcnosť potreby dopravného systému. Paneláky sa postavili a súčasne sa potlačila myšlienka mimoúrovňového pripojenia Toryskej ulice. Samozrejme je riešením aj cestná svetelná signalizácia. Táto kapacitu križovatky a jej priepustnosť isto nezvýši, len umožní prejazd vozidiel aj z vedľajších smerov. Aj to je riešenie, žiaľ patrí k najhorším.

Alebo:
Zahustenie zástavby na sídlisku Ťahanovce. Paneláky sa pomestili ale, požiarna technika neprejde po ulici, zásah záchranárov je výrazne obmedzený a zaparkovať vozidlo, alebo posedieť v parku nereálne Aj také sú „jednoduché“ rozhodnutia o zahustení zástavby.

Možno pokračovať: - Zimný štadión a jeho zázemie, parkoviská atď…

Poznámka č.3

Preto kritike podrobujem aj navrhované úrovňové riešenie dopravy na nám. Osloboditeľov pana Ing. Titla prezentované svojho času v denníku Korzár. Tento návrh považujem, po úpravách, za dobrý projekt organizácie dopravy počas výstavby v danej lokalite. Ako výsledné riešenie by neobstálo ani pred dvadsiatimi rokmi v čase výstavby socializmu t.j. v čase keď automobilizácia v Košiciach dosahovala stupeň 5,4 a motorizácia stupeň 4,2.

Pritom predpokladaný výhľad dopravy k roku 2000 sme pomerne presne odhadli a zhrnuli do Dopravného generelu mesta Košice. Dnes však nie je žiadnym tajomstvom aj to, že zaostávame oproti štátom EU a dosahujeme iba 50% počtu vozidiel na jedného obyvateľa. Máme ambície, s prihliadnutím na rozvoj automobilového priemyslu, aj tento ukazovateľ postupne meniť. Vozidlo sa stane bežnou súčasťou života pre širšie vrstvy obyvateľstva. Otázkou zostane či zvýšenie počtu vozidiel bude ukazovateľom pozitívneho vývoja a rastu životnej úrovne, ak súčasne nebude napredovať výstavba dopravného systému resp. ak vykonáme také omylné kroky ako sa chystajú na nám. Osloboditeľov..

Dovoľujem spomenúť na takých odborníkov ako boli páni Ing.Surový, Ing. Gerstbrein, ktorí veľmi významne prispeli k formovaniu dopravného systému nášho mesta. Jednoznačne sa prikláňali k segregácii jednotlivých druhov dopráv na tak významnej lokalite ako je Nám.Osloboditeľov. Ináč ako zriadiť ďalšie úrovne a zapustiť cestnú komunikáciu pod úroveň terénu to ani nepôjde. Urbanisticko-architektonická štúdia Nám. Osloboditeľov z osemdesiatych rokov minulého storočia to len potvrdzuje. Škoda, že tieto skúsenosti sú potláčené najrôznejšími umelo vyrobenými argumentami, lobistickými názormi a nepodloženými tvrdeniami.

Otázky:
- Čie sú tieto záujmy? Sú aj záujmami mesta?
- Prečo sa neurobili tri-štyri riešenia dopravy na Nám.Osloboditeľov?
- Kto preukázal, že doterajšie riešenia (donedávna platný regulačný plán) so zapustením cestnej dopravy je nevhodné riešenie? Aké sú argumenty?
- Čím je zdôvodnená nevhodnosť pôvodného riešenia dopravy na Nám. Osloboditeľov so zapustením cestnej dopravy pod úroveň dnešného terénu ?

Odpovede – chýbajú. Nielen odpovede, ale aj argumenty.

Poznámka č.4
Generálny dopravný plán mesta Košice bol schválený v roku 1983. Predkladal riešenia dopravného systému v meste do roku 2000 s výhľadom do roku 2010. Nepovažoval som ho za nemený, ale život a realizácia zámerov potvrdili opodstatnenosť navrhovaných riešení.

Z dlhodobého hľadiska uvedením do prevádzky cestného prieťahu nadmestského významu sa ukončuje jedna významná etapa riešenia dopravného systému v meste. Na toto riešenie musí nadväzovať riešenie cestnej dopravy novými vstupmi do centra. Prírodnú prekážku Hornád a želeničnú trať je potrebné preklenúť v ďalších bodoch. Za najdôležitejší považujem preklenutie železnice v predĺžení Masarykovej ulice s premostením aspoň na Ľavobrežnú komunikáciu vrátane jej dobudovania od Džungle po Inžinierske stavby. Aj tieto zámery sa nedajú prezentovať izolovane. Nadväzujú riešenia križovatiek na nám MMM, pri budove radnice Starého mesta, vrátane rošírenia a úpravy Hviezdoslavovej ulice.

Výstavbou nových komunikácii isto dopravná záťaž nestúpne. Len dôjde k jej rozloženiu a skvalitneniu ponuky a dostupnosti aktivizovaných území a stavieb. Nárastom automobilovej dopravy sa nové vypojenia centra stanú nevyhnutnosťou. Záťaž dopravného prúdu v dopravnej špičke už dnes sa výrazne prejavuje na vstupoch do mesta. Záujem o presun vozidlom do centra nie je v tom, že vodiči sa chú voziť, ale v aktivitách a revitalizácii území a stavieb vymenovaných v úvode.

Na záver
V prípade Nám. Osloboditeľov platí radšej neurobiť nič, ako urobiť horšie ako je zle. Ani však toto nie je všeliek na tak významné územie v našom meste. Názory sa musia ujednotiť na báze odbornej a nie komerčnej.

Regulácia zástavby a podmienky určené pre novovznikajúcu zástavbu, zariadenia a prevádzky sú jedným z nástrojov mestskej samosprávy pre zabezpečenie proporčného vývoja v meste. Ak sa týchto nástrojov mesto z akýchkoľvek dôvodov vzdá, alebo podľahne tlaku následok bude evidentný už v blízkej budúcnosti a výsledný efekt pre dopravný systém tragický. Alebo málo sme sa poučili pri železničnej stanici, zimnom štadióne a….

Ak peniaze nie sú, nechajme niektoré riešenia budúcim.

Nepochybujem o potrebe vstupu investorov a ich podiele na rozvoji mesta. Vznikajúce disproporcie v dopravnom systéme môžu a budú mať časom opačný účinok, ako je revitalizácia a aktivizácia v pásme priľahlom k centrálnej mestskej zóne. Som presvedčený, že Váš Korzár - denník nás košičanov neostane bokom pri tejto veci verejnej.

S pozdravom

Ing.Klink Jozef