DOPRAVA

Križovatka: Z dopravného hľadiska je Námestie osloboditeľov dôležitým cieľovým bodom ciest, ale je tiež dôležitým prieťahom východo-západným smerom. Prognóza mesta predpokladá riešiť dopravu cez Námestie líniovým zapustením východo-západnej komunikácie pod zem. To je však pre investora kvôli finančnej a technickej náročnosti neprípustné a  tak sa mesto snaží presadiť aspoň bodové – križovatkové podzemné zapustenie tejto komunikácie. Za tým účelom mestské zastupiteľstvo jednostranným taktickým „rozhodnutím“ požiadalo, aby doprava v okolí budúceho obchodného centra Aupark bola zapustená do zeme, ale keď mesto nezoženie peniaze, môže zostať aj v lacnejšej variante nad zemou. Nakoniec mesto kapitulovalo a mestské zastupiteľstvo schválilo v r. 2006 „bezkolízne, optimálne riešenie dopravy“, nazvané ako I. etapa. II. etapou má byť hypotetické podzemné riešenie. Technickou podmienkou II. etapy je vybudovanie podzemných oporných stien v hodnote 78 mil. Sk. Ich nevybudovaním už v I. etape sa enormne predraží alebo úplne znemožní neskoršia realizácia plánovanej podzemnej etapy. Technickou prekážkou budúcej podzemnej cesty sa javí aj podchod pre chodcov, dohoda je v nedohľadne.

Zastavanie Námestia teda vytvorí trvalý dopravný limit, pri očakávanom prehustení dopravy nemožno v  blízkej budúcnosti čakať reálne odľahčenie. Navrhnuté dopravné riešenie sa prispôsobuje obvodu stavby a jej prevádzkovým potrebám. Nie je optimálne pre potreby mesta aj tým, že nedošlo k jednoznačnej dohode na preferovanom podzemnom variante križovatky, ktoré by zachovalo prijateľnejšiu veľkosť zostatku námestia, zvýšilo by plynulosť a bezpečnosť premávky a redukovalo by hluk a emisie z dopravy. Stavbe prispôsobené situovanie novej povrchovej 6-prúdovej komunikácie vyžaduje vyrúbanie 211 vzrastlých stromov, ktoré v tejto silne urbanizovanej lokalite majú nezastupiteľnú funkciu. Okrem toho nová komunikácia zasahuje do pozemku inej súkromnej spoločnosti Realman s.r.o., s ktorou sa rysujú súdne spory alebo škandalózne vyvlastňovanie tejto spoločnosti iným splnomocneným súkromným subjektom (bližšie v kap. Účelová zmluva...).

Efekt indukcie, teda trvalého pritiahnutia ďalšej dopravy, sa prejaví v oveľa širšom okolí. Širšie dopravné vzťahy rozoberá správa „Aupark a širšie dopravné vzťahy podľa ÚPN HSA Košice“, ktorú vypracoval ÚHA. Vymenúva 8 rôznych dopravných stavieb v celkovej odhadovanej cene 2 mld. Sk. Realizáciu či aspoň urýchlenie niektorých z nich nárastom dopravy nepriamo vyvolá výstavba a prevádzka Auparku.

Parkoviská: Počnúc ohradením bývalého parkoviska 1. februára 2008 (kvôli archeologickému výskumu) nastali pre lokalitu vážne parkovacie problémy. Kapacitu budúceho podzemného parkoviska do značnej miery spotrebujú ľudia dochádzajúci do zamestnania v objekte Auparku a v druhom slede návštevníci. Využitie pre ostatnú verejnosť môže byť limitované uprednostnením obchodných zámerov prevádzkovateľa.

Podchod pre chodcov: Dodnes neexistuje definitívne technické riešenie aj financovanie podchodu pre chodcov v smere sever – juh. Zatiaľ čo HB Reavis Group v tejto fáze vylučuje akékoľvek ďalšie rokovania s mestom o zvýšení finančného podielu na dopravnom riešení, opačne sa k otázke vybudovania podchodu v odhadovanom náklade 30 – 40 mil. Sk vyjadril primátor Knapík. Podľa neho sa podchod bude riešiť ako samostatne financovaný projekt a predpokladá, že sa na ňom budú podieľať spoločne 50% investor a 50% mesto.

Pamätníky: Námestie nesie meno podľa pamätníka Sovietskej armády v jeho západnej časti. Symetricky oproti nemu stojí pamätník II. svetovej vojny, pričom obidva sú evidované v Ústrednom zozname pamiatkového fondu ako národné kultúrne pamiatky. Dopravné riešenie ani v tomto prípade nezohľadňuje polohu a orientáciu týchto pamätníkov. Územné rozhodnutie požaduje zachovať pamätníky, ale pripúšťa ich premiestnenie a pootočenie tak, aby bola zachovaná ich dôstojnosť. Aj tu je ťažko predpokladať, že investor bude ochotný tieto práce vykonať a financovať.