POSUDZOVANIE VPLYVOV NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE (EIA)

Verejné prerokovanie zámeru: Povinné verejné prerokovanie zámeru sa uskutočnilo 25.2. 2008 v Košiciach. Navrhovateľ mal do 10 dní pred verejným prerokovaním písomne objasniť resp. zodpovedať všetky stanoviská, doručené ku konaniu EIA. Pri viacerých stanoviskách so závažným obsahom (napr. aj ÚHA) si navrhovateľ pri argumentácii vypomohol konštatovaním, že po vysvetlení pripomienkovaných otázok (rokovanie 7.1.2008 na MŽP SR) pripomienkovateľ upustil od požiadavky spracovania správy o hodnotení. Na verejnosť tieto vysvetlenia neprešli, zápis z rokovania ich neobsahuje.

Verejnosť vnímala verejné prerokovanie ako zmanipulované, odborne podcenené, ktoré nesplnilo očakávaný účel. Odpovede na predložené otázky boli nepresvedčivé, neodborné, niekedy vyhýbavé či dokonca žiadne. Na základe toho občianske združenie Sosna s postavením zúčastnenej osoby namietlo neplatnosť verejného prerokovania zámeru a požiadalo o jeho zopakovanie. Medzi 5 dôvodmi bola aj absencia závažného odborného stanoviska Slovenskej agentúry životného prostredia. Ministerstvo nedostatky čiastočne priznalo a odstránilo, ale platnosť prerokovania nespochybnilo. Žiadosť Sosny odstúpilo mestu Košice, ktoré prerokovanie nezopakovalo.

Oddelené posudzovanie objektu Auparku od dopravy: Viaceré stanoviská (vrátane mesta Košice a primátora) obsahovali požiadavku spoločného posudzovania objektu Auparku a komunikácií ako jediného stavebného súboru. Argumentovali tým, že z posudzovania prakticky vypadnú cesty, ktoré majú najvážnejší vplyv na ŽP, a to len preto, že nedosahujú zákonom požadovanú dĺžku 5 km. Účinky výstavby a prevádzky Auparku, t.j. vyvolanie trvalého nárastu dopravy (navrhovateľ udáva „len“ spochybniteľných 12%) však budú pôsobiť na značnej dĺžke preťažených komunikácií. Zaoberá sa tým už spomenutá správa (viď kapitola „Problémové oblasti“, časť „Doprava“).

Hoci Aupark sa priznáva k spôsobeniu nárastu dopravy, namieta, že už terajšie vplyvy dopravy na životné prostredie (napr. hluk a exhaláty) prekračujú normy a preto ním spôsobený prírastok má byť posudzovaný samostatne a tolerovaný tak, akoby normy neprekračoval. Využíva tak porovnanie s nulovým variantom. Lenže v oblasti Námestia sa schyľuje aj k ďalším veľkým stavbám ovplyvňujúcim dopravu a vyvolávajúcim jej nárast a ich posúdenie najskôr skončí rovnako priaznivo. Tento prípad jasne ukazuje, že samostatné posudzovanie viacerých stavieb v jednej lokalite a porovnávanie ich vplyvu s nulovým variantom marí ochranný zmysel zákona.