PREDAJ A CENA POZEMKU

Mesto Košice už počnúc predajom pozemku vopred vybranému záujemcovi bez súťaže, bleskovo, bez prerokovania v  komisiách, bez odporúčaní odborných útvarov a  rôznymi ústupkami vytvorilo podozrenie nezvyklej ústretovosti voči spoločnosti Aupark. Podozrenie ešte zvýšila reakcia vtedajšieho primátora Trebuľu, keď využil svoje právo a nepodpísal uznesenie revidujúce spôsob predaja pozemku. Predaj bez súťaže ovplyvnil aj cenu pozemku v bezkonkurenčnom prostredí. Napr. mesto Košice v roku 1996 odpredávalo pozemok na Námestí osloboditeľov pre výstavbu Československej obchodnej banky po cca 9 600 korún za meter štvorcový. Pri prepočítaní koeficientom nárastu cien, ktorý je stanovený na 1,7, by bola cena ešte oveľa vyššia. Ako zaujímavosť možno spomenúť rozhodnutie majetkovej komisie, ktorá v apríli 2008 navrhla zvýšiť až na 100 tis. Sk jednotkovú cenu za m2 pre 2100 m2 pozemkov, ktoré ešte vlastní mesto a Aupark ich nevyhnutne potrebuje k celistvosti pozemku pod stavbu. Pritom sa netajila, že ide o manéver na zlepšenie vyjednávacej pozície s investorom a súčasne o náhradu za doterajší predaj pozemkov pod cenu.

Aupark vlastní po celom obvode lokality zbytkové pozemky pod komunikáciami, ktoré nemajú byť zastavané a ktoré mesto práve preto predať nemalo. Ide napríklad o južné predĺženie Puškinovej ulice, ako aj celý profil východo-západnej komunikácie, po ktorej jazdia aj vozidlá MHD. Uplatnením vlastníckych práv na tomto mieste môže Aupark kedykoľvek zastavením prevádzky MHD vydierať mesto, hoci verejne takýto úmysel poprel. To isté môže dosiahnuť prerušením dopravy aj na južnom predĺžení Bottovej ulice skôr, než to bude nevyhnutné pre výstavbu. Je divné, že mesto sa neistí aspoň zriadením vecného bremena na týchto komunikáciách.

Vážnou chybou kúpnej zmluvy z roku 2004 bol spôsob platby najväčšej splátky za pozemok (100 mil. Sk), a to formou investovania do stavbou vyvolaných preložiek inžinierskych sietí a ciest. Tie sú v zmysle §18 Cestného zákona tzv. vyvolanou investíciou a je povinnosťou samosprávy dohliadnuť, aby ich v preto v plnej výške hradil investor a aby neboli súčasťou kúpnej ceny. Právna analýza kúpnej zmluvy, objednaná mestom Košice po štyroch rokoch od jej uzavretia, túto chybu zmluvy jednoznačne potvrdzuje. A to sa ešte nezaoberá drahším, podzemným variantom dopravy v hodnote cca 800 mil. Sk, ktoré ako mestom odjakživa plánované a preferované riešenie tiež môže byť považované za vyvolanú investíciu. Na základe právnej analýzy mesto malo napraviť chybu pôvodnej zmluvy a dodatočne požadovať zaplatiť spomínanú 100-miliónovú splátku bežným spôsobom. Dôvod, prečo sa tak nestalo, je neznámy.

Dodatočný verejný prísľub investora prefinancovať na preložke komunikácií 270 miliónov Sk síce zvýšil jeho participáciu na dopravnom riešení, avšak prísľub rovnako ako kúpna zmluva principiálne nemá obsahovať plnenie vyplývajúce zo zákona. Ak HB Reavis splní prísľub a preinvestuje do preložky ciest  270 miliónov Sk, kto určí, či zostane alebo nezostane dlžný mestu spomínaných 100 miliónov doplatku za pozemok?