Mier / Peace / мир

Pustite si zoznam pesničiek, ktoré vyjadrujú ľudskú túžbu po láske, dialógu, porozumení a mieri.

Verzia pre Spotify TU

Artur Bekmatov: Kapitalizmus bude skôr, či neskôr prekonaný, ale ľavici chýba vízia

Hovorili sme o tom ako sa stal predsedom hnutia Socialisti.sk. Prečo odišiel od KSS. O spolupráci s Edom Chmelárom, mediálnej blokáde, ceste naprieč Slovenskom, snahe vytvoriť široké ľavicové hnutie, financovaní strany. O tom ako vyzerá jeho pracovný deň, ambíciách Socialistov.sk. O prekonaní kapitalizmu. O vláde SMERu. V čom sa Socialisti.sk líšia od iných. O vytvorení ľavicového think tanku, skúsenostiach ľudí z vidieka, pandemických opatreniach a očkovaní. O rozdeľovaní spoločnosti, skracovaní pracovného času, Matovičovi, sociálnych podnikoch, štátnom vlastníctve. O pozitívnych príkladoch zo sveta, agende ľavice, petícii za referendum o predčasných voľbách, zbrojení, klimatických zmenách a pohľade do budúcna.

Artur Bekmatov (1991) je slovenský ľavicový politik a redaktor. Bol predsedom Frontu ľavicovej mládeže a členom Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska. Od augusta 2020 je predsedom strany Socialisti.sk.

Andrej Belák: Potrebujeme hľadať radikálne iné spôsoby života

Hovorili sme o súčasnej situácii v marginalizovaných komunitách v súvislosti s pandémiou COVID-19, jeho skúsenostiach so zvládanutím prvej vlny, o strachu a rasizme, kapitalizme, socializme, anarchizme, klimatických zmenách a výchove novej generácie.

Andrej Belák (1979) je medicínsky antropológ (Mgr, Karlova Univerzita) a sociálny epidemiológ (PhD, Univerzita v Groningene). Posledných 15 rokov sa akademicky venoval výskumu príčin pomerne mizerného zdravotného stavu obyvateľov vylúčených rómskych osídlení na Slovensku. Ako etnograf skúmal súvisiace každodenné praktiky najskôr priamo v rómskych osadách, neskôr v zdravotníckych prevádzkach a napokon v rozvojovom programe Zdravé komunity. Od roku 2014 začal experimentovať s aplikovaním svojich poznatkov v biomedicínskom výskume (LF UPJŠ v Košiciach a Univerzity v Groningene), intervenčnej praxi (Národný projekt Zdravé komunity) a domácich i zahraničných politikách (konzultant WHO, Európskej komisie, Úradu splnomocnenca vlády pre rómske komunity., MZ SR). Počas svojho angažmán na LF UPJŠ (2014-19) inicioval a viedol dosiaľ najkomplexnejší kvantitatívny výskum determinantov zdravia vo vylúčených rómskych osídleniach vôbec. Praktické a citlivé využívanie dát z tohto výskumu v intervenčnej praxi sa v súčasnosti pokúša zabezpečiť ako manažér pre rozvoj komunitných podmienok v príspevkovej organizácii Zdravé regióny. Prostredníctvom tejto organizácie MZ SR, no i ako medzinárodne etablovaný expert na zdravie Rómov SAV (od roku 2019 v Ústave etnológie a sociálnej antropológie), sa v súčasnosti operatívne angažuje najmä v manažmente prebiehajúcej pandémie v prostredí rómskych osád a get.

Eduard Chmelár: Oligarchiu nie je možné poraziť voľbami

S Eduardom Chmelárom sme sa zhovárali o tom, prečo založil hnutie Socialisti.sk, ako sa vyvíjal jeho pohľad počas rokov, ako sa dá prekonať kapitalizmus, o zlyhaní ľavicových strán, o Jannisovi Varoufakisovi a hnutí Diem25, o tom, či Socialisti.sk majú riešenia, o volebných vyhliadkach, o doterajších úspechoch a prehrách, o tom, či si vieme predstaviť systém, ktorý by mal nahradiť kapitalizmus, o revolúcii, demokracii, socializme, o SMERe, Ľubošovi Blahovi, Robertovi Ficovi a fašizácii spoločnosti, o obedoch zadarmo, doprave zadarmo, zákonníku práce, o konflikte ideí a reálnej politiky, o migrantoch, o rozštiepení ľavice, o dileme vstupu do politiky, či je čistá ľavica dnes voliteľná, o robotníkoch, o garanciách neskorumpovateľnosti hnutia Socialisti.sk, o Zuzane Cingeľovej, o tvorbe kandidátnej listiny, financovaní politických strán, o losovaní poslancov, o charaktere a systéme, o pojme „liberálny fašizmus“, či je slovenská politika suverénna, o Iránskej kríze, NATO a „predposratosti“ našich politikov, o slobode slova a jeho reálnych konzekvenciách, o stanovisku SAV k Ľubošovi Blahovi, o „zamatovej neonormalizácii“, o Michalovi Macháčkovi, o spojení ľavice, Fronte ľavicovej mládeže, Vzdore, KSS, Solidarite, o demonštráciách proti Kotlebovi a fašizácii iných strán, o možnom povolebnom vývoji, o dileme voliča ľavice, čo dnes môže robiť ľavica, o klimatickom hnutí a Grete Thunberg, Macronovi, žltých vestách, Progresívnom Slovensku, o klimatických tribunáloch, čo najviac trápi ľudí na Slovensku, o výdajoch na obranu a o sebakritike a elektronickej komunikácii.

Eduard Chmelár (1971) je slovenský historik, politický a mediálny analytik, vysokoškolský učiteľ, publicista a mierový aktivista. Bývalý rektor Akadémie médií, vysokej školy mediálnej a marketingovej komunikácie v Bratislave. Detstvo prežil v Pezinku, študoval žurnalistiku na FFUK v Bratislave a interkultúrne vzťahy na University of Warwick vo Veľkej Británii. Pracoval ako novinár, dostal niekoľko cien za žurnalistickú tvorbu, založil spoločensko-politický týždenník Slovo. Viedol celý rad občianskych kampaní, väčšinou mierových, ako napríklad úspešnú kampaň v roku 2001 za zrušenie základnej vojenskej služby alebo 15. februára 2003 najväčšiu protivojnovú demonštráciu v dejinách Slovenska – pochod proti vojne v Iraku. Napísal tri knihy, je autorom námetu a scenára cyklu historických dokumentov Magická osmička (STV, 2008) a autorom námetu oceneného filmu Slovenské národné povstanie 1944 (STV, 2009). V októbri roku 2008 získal jednu z troch finálových nominácií na Cenu Európskeho parlamentu za žurnalistiku, čo sa doteraz nepodarilo žiadnemu slovenskému novinárovi. Má tri deti, žije v Galante.

Michael Hauser: Dnes je väčšina ľudí "anonymnými komunistami"

S Michaelom Hauserom sme sa rozprávali o tom, či si vie predstaviť situáciu po kapitalizme, aké dve varianty prechodu nás čakajú, o dopadoch klimatických zmien, ako odvrátiť katastrofu, o roku 1968, 1989, o konci dejín, o anonymnom komunizme, podobe postkapitalistickej spoločnosti, o charte 77, iniciatíve "Jsme občané", o občianskom združení SOK, prekážkach a úspechoch snáh o inú spoločnosť, o ľavici a veľkom Druhom, o Leninovi, súkromnom vlastníctve, o výtvarnom umení, maľbe, socialistickom realizme, radikálnom realizme, reductio ad gulag, či môže kapitalizmus prežiť, o Číne, o Žižkovi a jeho prínose, o tom, či sa Michael Hauser cíti ľavičiarom a ako sa dostal k filozofii.

Michael Hauser (1972) působí ve Filosofickém ústavu Akademie věd ČR a přednáší na Pedagogické fakultě UK v Praze. Vychází z autorů Frankfurtské školy (Adorno, Horkheimer, Marcuse), západního marxismu (Lukács, Bloch, Jameson) a současné radikální teorie (Badiou, Žižek, Laclau). Zabývá se kořeny krizových momentů současné politiky, kultury, ekonomiky a emancipačními koncepcemi budoucnosti. Je zakladatelem SOK-Sdružení pro levicovou teorii, které usiluje o rozvíjení levicové teorie v českých zemích a o vzájemný dialog mezi filosofií, sociologií a ekonomií. V roce 2007 stál u zrodu iniciativy Jsme občané, která vznikla u příležitosti výročí Charty 77, aby upozornila na defekty demokracie v naší zemi. V roce 2014 se stal členem Rady ČT.

Je autorem knih Adorno: moderna a negativita (2005), Prolegomena k filosofii současnosti (2007), Humanismus nestačí (rozhovor se Slavojem Žižkem, 2008), Cesty z postmodernismu (2012) a Kapitalismus jako zombie neboli Proč žijeme ve světě přízraků (2012). Je spoluautorem knihy Kopat do žuly motykou. Rozhovory s Michaelem Hauserem (2014) a knihy Podzim postmodernismu. Teoretické výzvy současnosti (2016), kde čeští teoretici kriticky reflektují jeho filosofii. Publikuje v českých a zahraničních odborných časopisech. Přispívá do OpenDemocracy, A2larmu, A2, Tvaru, a dalších časopisů určených širší veřejnosti. Přeložil např. knihu Slavoje Žižka Nepolapitelný subjekt nebo (spolu s Milanem Váňou) Adornovu a Horkheimerovu Dialektiku osvícenství.

Alexander Ač: Súčasná podoba kapitalizmu je jednou z hlavných príčin klimatických zmien

S klimatológom Alexandrom Ačom som sa zhováral o tom, čo čaká naše deti v súvislosti s klimatickými zmenami, čo ich spôsobuje, ako ich môžeme zmierňovať, čo to bude pre nás znamenať, prečo sme dovolili, aby to zašlo tak ďaleko, akú rolu zohrávajú bežní ľudia, akú rolu zohrávajú tí, čo majú moc, čo má zmysel robiť, kde vidno svetielka nádeje, o nutnosti spoplatniť emisie skleníkových plynov, o politickej angažovanosti, spôsobe informovania o klimatických zmenách, médiách, rukolapných argumentoch, o odmietaní a skepticizme, technologickom vývoji, Číne, USA, o štrajku proti klimatickým zmenám, o kapitalizme ako priamej príčine a o strachu.

Alexander Ač (1980) vyštudoval odbor environmentálna ekológia na univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a doktorát získal v obore aplikovaná ekológia na Juhočeskej univerzite v Českých Budějoviciach. V súčasnosti pracuje ako vedecký pracovník na Ústave výskumu globálnej zmeny AV ČR v Brne. Pravidelne prispieva článkami do printových a internetových denníkov v SR a ČR o aktuálnych spoločenských problémoch, prednáša populárne o klimatickej zmene a energetike, spolupracuje s tretím sektorom (Priatelia Zeme-CEPA, Strom Života, Greenpeace, Veronika). Je spolueditorom knihy Vek nerovnováhy (nakl. Academia, 2019) a autorom prekladu knihy D. MacKaya, Obnoviteľné zdroje energie – s chladnou hlavou.

Jalal Suleiman: Kapitalisti dnes majú všetko okrem budúcnosti

S prekladateľom a podpredsedom Komunistickej strany Slovenska, Jalalom Suleimanom som sa rozprával o tom, ako sa stal komunistom, čo pre neho znamená osobnosť Gustáva Husáka, o relácii Najväčší Slovák a vylúčení Jozefa Hrdličku zo slávnostného galavečera, o možnostiach kritizovať kapitalizmus, socializme ako alternatíve, podobe socializmu, o ktorý usiluje KSS, o súkromnom vlastníctve a podnikaní, súťaži politických strán v socializme, o Číne, Venezuele, Sýrii, Kube, USA, Rusku a stretu dvoch blokov, budúcom delení sveta, vojne, fašizme, ekológii, náboženstve, zisku, revolúcii, VOSR, Leninovi, Marxovi, socialistickej Európe, spolupráci komunistických strán, dejinách, úlohe KSS, Harabinovi, Čarnogurskom, Blahovi, Ficovi, SMERe, o pravde, vlastenectve, národniarstve, nacionalizme, kotlebovcoch, strachu, o otázke "čo robiť?" a nádeji.

Jalal Suleiman (1965) sa narodil v malej dedinke Wreida na okraji sýrskej púšte. V roku 1985 prišiel študovať do vtedajšieho Československa. Štúdiá, ktoré absolvoval na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave ukončil s titulom inžinier, pričom neskôr získal aj doktorát v odbore chemické stroje. Pôsobil ako prezident Slovensko-arabského centra, ktoré v rokoch 2010-2013 vydávalo v arabčine písaný časopis Mosty, zaoberajúci sa najmä Slovenskom a udalosťami, v ňom prebiehajúcimi. Je autorom ojedinelej publikácie o slovensko-arabskej konverzácii a základoch slovenského a arabského jazyka Slovensko-arabská a arabsko-slovenská komunikácia.

Je čas brať veci vážne

Krátky impresionistický film o tom, v čom žijeme, vyskladaný z archívnych záznamov.

Účinkujú: Ján Figeľ, Igor Matovič, Alojz Hlina, Ľubomír Galko, Daniel Lipšic, Iveta Radičová, Eduard Chmelár, Ján Kopas, Fedor Gál, František Šebej, Peter Schutz, Slavoj Žižek, Robert Mihaly, Marián Mišun, Tomáš Palonder, Juraj Kukura, Ivan Štefunko, Andrej Kiska, Petro Porošenko, RATM Guerilla Tribute Band, odborári, účastníci protestov Gorila a ďalší

Materiály použité vo videu pochádzajú prevažne z youtube kanálov n3zavisly a TVjetotak. Úryvok divadelného predstavenia pochádza z hry Petra Lomnického Kapitál.

Peter Takáč: Musíme si uvedomiť čomu čelíme a prestať sa spoliehať na "veľkého Druhého"

S filozofom Petrom Takáčom sme rozoberali prezidentské voľby a čo by na ne povedal Žižek, Progresívne Slovensko, antisystém, príčiny fašizmu, obmedzenie moci kapitálu, koniec dejín a sveta, blížiacu sa katastrofu, klimatické zmeny ako potenciálny jednotiaci motív, angažovanie sa, pud smrti, nerovnosť, ľavicový SMER, intelektuálov a Marxa. Rozhovor je okorenený dvoma žižekovskými vtipmi.

Peter Takáč (1984) je filozof a publicista. Doktorand na Pedagogickej fakulte Karlovej univerzity. Zaoberá sa problémom ideológie a dielom Slavoja Žižeka. Publikuje pre denník Pravda a kultúrno-spoločenský portál Pole.

Tomáš Profant: Až diskusia o hospodárskom raste pôjde na koreň tohto systému

S politológom a výskumným pracovníkom, Tomášom Profantom som sa rozprával o tom, ako sa stal ľavičiarom, čo mu prekáža na kapitalizme, čomu sa venuje v záujme realizácie ľavicových postojov, o nerovnosti, chudobe, slobode slova, reklame, pravde, politickej korektnosti, feminizme, ekologickom hnutí, Progresívnom Slovensku, Zuzane Čaputovej, Edovi Chmelárovi, Ľubošovi Blahovi, KSS, VZDORe, Michalovi Havranovi a jeho Večery s Havranom, nadácii Pontis a OZ Človeku v ohrození, zmenách po 89., eurofondoch, kolonializme, o marvelovkách, rovnosti mužov a žien, nástupe fašizmu, klimatickej katastrofe, obmedzení spotreby, družstevníctve a taktike a možnostiach ľavice pozitívne zasiahnuť do spoločenského diania...

Tomáš Profant (1983) získal doktorát z politológie na Univerzite v Kasseli. Je výskumným pracovníkom na Ústave medzinárodných vzťahov v Prahe a ako odborný asistent pôsobí na Fakulte sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave. Medzi jeho odborné záujmy patrí medzinárodná politická ekonómia, politická ekológia, rozvojová spolupráca a postkoloniálna teória. Nedávno mu vyšla kniha New Donors on the Postcolonial Crossroads: Eastern Europe and Western Aid (London and New York, Routledge, 2019).