Michael Hauser: Dnes je väčšina ľudí "anonymnými komunistami"

S Michaelom Hauserom sme sa rozprávali o tom, či si vie predstaviť situáciu po kapitalizme, aké dve varianty prechodu nás čakajú, o dopadoch klimatických zmien, ako odvrátiť katastrofu, o roku 1968, 1989, o konci dejín, o anonymnom komunizme, podobe postkapitalistickej spoločnosti, o charte 77, iniciatíve "Jsme občané", o občianskom združení SOK, prekážkach a úspechoch snáh o inú spoločnosť, o ľavici a veľkom Druhom, o Leninovi, súkromnom vlastníctve, o výtvarnom umení, maľbe, socialistickom realizme, radikálnom realizme, reductio ad gulag, či môže kapitalizmus prežiť, o Číne, o Žižkovi a jeho prínose, o tom, či sa Michael Hauser cíti ľavičiarom a ako sa dostal k filozofii.

Doc. Michael Hauser, Ph.D. (1972) působí ve Filosofickém ústavu Akademie věd ČR a přednáší na Pedagogické fakultě UK v Praze. Vychází z autorů Frankfurtské školy (Adorno, Horkheimer, Marcuse), západního marxismu (Lukács, Bloch, Jameson) a současné radikální teorie (Badiou, Žižek, Laclau). Zabývá se kořeny krizových momentů současné politiky, kultury, ekonomiky a emancipačními koncepcemi budoucnosti. Je zakladatelem SOK-Sdružení pro levicovou teorii, které usiluje o rozvíjení levicové teorie v českých zemích a o vzájemný dialog mezi filosofií, sociologií a ekonomií. V roce 2007 stál u zrodu iniciativy Jsme občané, která vznikla u příležitosti výročí Charty 77, aby upozornila na defekty demokracie v naší zemi. V roce 2014 se stal členem Rady ČT.

Je autorem knih Adorno: moderna a negativita (2005), Prolegomena k filosofii současnosti (2007), Humanismus nestačí (rozhovor se Slavojem Žižkem, 2008), Cesty z postmodernismu (2012) a Kapitalismus jako zombie neboli Proč žijeme ve světě přízraků (2012). Je spoluautorem knihy Kopat do žuly motykou. Rozhovory s Michaelem Hauserem (2014) a knihy Podzim postmodernismu. Teoretické výzvy současnosti (2016), kde čeští teoretici kriticky reflektují jeho filosofii. Publikuje v českých a zahraničních odborných časopisech. Přispívá do OpenDemocracy, A2larmu, A2, Tvaru, a dalších časopisů určených širší veřejnosti. Přeložil např. knihu Slavoje Žižka Nepolapitelný subjekt nebo (spolu s Milanem Váňou) Adornovu a Horkheimerovu Dialektiku osvícenství.

Alexander Ač: Súčasná podoba kapitalizmu je jednou z hlavných príčin klimatických zmien

S klimatológom Alexandrom Ačom som sa zhováral o tom, čo čaká naše deti v súvislosti s klimatickými zmenami, čo ich spôsobuje, ako ich môžeme zmierňovať, čo to bude pre nás znamenať, prečo sme dovolili, aby to zašlo tak ďaleko, akú rolu zohrávajú bežní ľudia, akú rolu zohrávajú tí, čo majú moc, čo má zmysel robiť, kde vidno svetielka nádeje, o nutnosti spoplatniť emisie skleníkových plynov, o politickej angažovanosti, spôsobe informovania o klimatických zmenách, médiách, rukolapných argumentoch, o odmietaní a skepticizme, technologickom vývoji, Číne, USA, o štrajku proti klimatickým zmenám, o kapitalizme ako priamej príčine a o strachu.

Alexander Ač (1980) vyštudoval odbor environmentálna ekológia na univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a doktorát získal v obore aplikovaná ekológia na Juhočeskej univerzite v Českých Budějoviciach. V súčasnosti pracuje ako vedecký pracovník na Ústave výskumu globálnej zmeny AV ČR v Brne. Pravidelne prispieva článkami do printových a internetových denníkov v SR a ČR o aktuálnych spoločenských problémoch, prednáša populárne o klimatickej zmene a energetike, spolupracuje s tretím sektorom (Priatelia Zeme-CEPA, Strom Života, Greenpeace, Veronika). Je spolueditorom knihy Vek nerovnováhy (nakl. Academia, 2019) a autorom prekladu knihy D. MacKaya, Obnoviteľné zdroje energie – s chladnou hlavou.

Jalal Suleiman: Kapitalisti dnes majú všetko okrem budúcnosti

S prekladateľom a podpredsedom Komunistickej strany Slovenska, Jalalom Suleimanom som sa rozprával o tom, ako sa stal komunistom, čo pre neho znamená osobnosť Gustáva Husáka, o relácii Najväčší Slovák a vylúčení Jozefa Hrdličku zo slávnostného galavečera, o možnostiach kritizovať kapitalizmus, socializme ako alternatíve, podobe socializmu, o ktorý usiluje KSS, o súkromnom vlastníctve a podnikaní, súťaži politických strán v socializme, o Číne, Venezuele, Sýrii, Kube, USA, Rusku a stretu dvoch blokov, budúcom delení sveta, vojne, fašizme, ekológii, náboženstve, zisku, revolúcii, VOSR, Leninovi, Marxovi, socialistickej Európe, spolupráci komunistických strán, dejinách, úlohe KSS, Harabinovi, Čarnogurskom, Blahovi, Ficovi, SMERe, o pravde, vlastenectve, národniarstve, nacionalizme, kotlebovcoch, strachu, o otázke "čo robiť?" a nádeji.

Jalal Suleiman (1965) sa narodil v malej dedinke Wreida na okraji sýrskej púšte. V roku 1985 prišiel študovať do vtedajšieho Československa. Štúdiá, ktoré absolvoval na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave ukončil s titulom inžinier, pričom neskôr získal aj doktorát v odbore chemické stroje. Pôsobil ako prezident Slovensko-arabského centra, ktoré v rokoch 2010-2013 vydávalo v arabčine písaný časopis Mosty, zaoberajúci sa najmä Slovenskom a udalosťami, v ňom prebiehajúcimi. Je autorom ojedinelej publikácie o slovensko-arabskej konverzácii a základoch slovenského a arabského jazyka Slovensko-arabská a arabsko-slovenská komunikácia.

Je čas brať veci vážne

Krátky impresionistický film o tom, v čom žijeme, vyskladaný z archívnych záznamov.

Účinkujú: Ján Figeľ, Igor Matovič, Alojz Hlina, Ľubomír Galko, Daniel Lipšic, Iveta Radičová, Eduard Chmelár, Ján Kopas, Fedor Gál, František Šebej, Peter Schutz, Slavoj Žižek, Robert Mihaly, Marián Mišun, Tomáš Palonder, Juraj Kukura, Ivan Štefunko, Andrej Kiska, Petro Porošenko, RATM Guerilla Tribute Band, odborári, účastníci protestov Gorila a ďalší

Materiály použité vo videu pochádzajú prevažne z youtube kanálov n3zavisly a TVjetotak. Úryvok divadelného predstavenia pochádza z hry Petra Lomnického Kapitál.

Peter Takáč: Musíme si uvedomiť čomu čelíme a prestať sa spoliehať na "veľkého Druhého"

S filozofom Petrom Takáčom sme rozoberali prezidentské voľby a čo by na ne povedal Žižek, Progresívne Slovensko, antisystém, príčiny fašizmu, obmedzenie moci kapitálu, koniec dejín a sveta, blížiacu sa katastrofu, klimatické zmeny ako potenciálny jednotiaci motív, angažovanie sa, pud smrti, nerovnosť, ľavicový SMER, intelektuálov a Marxa. Rozhovor je okorenený dvoma žižekovskými vtipmi.

Peter Takáč (1984) je filozof a publicista. Doktorand na Pedagogickej fakulte Karlovej univerzity. Zaoberá sa problémom ideológie a dielom Slavoja Žižeka. Publikuje pre denník Pravda a kultúrno-spoločenský portál Pole.

Tomáš Profant: Až diskusia o hospodárskom raste pôjde na koreň tohto systému

S politológom a výskumným pracovníkom, Tomášom Profantom som sa rozprával o tom, ako sa stal ľavičiarom, čo mu prekáža na kapitalizme, čomu sa venuje v záujme realizácie ľavicových postojov, o nerovnosti, chudobe, slobode slova, reklame, pravde, politickej korektnosti, feminizme, ekologickom hnutí, Progresívnom Slovensku, Zuzane Čaputovej, Edovi Chmelárovi, Ľubošovi Blahovi, KSS, VZDORe, Michalovi Havranovi a jeho Večery s Havranom, nadácii Pontis a OZ Človeku v ohrození, zmenách po 89., eurofondoch, kolonializme, o marvelovkách, rovnosti mužov a žien, nástupe fašizmu, klimatickej katastrofe, obmedzení spotreby, družstevníctve a taktike a možnostiach ľavice pozitívne zasiahnuť do spoločenského diania...

Tomáš Profant (1983) získal doktorát z politológie na Univerzite v Kasseli. Je výskumným pracovníkom na Ústave medzinárodných vzťahov v Prahe a ako odborný asistent pôsobí na Fakulte sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave. Medzi jeho odborné záujmy patrí medzinárodná politická ekonómia, politická ekológia, rozvojová spolupráca a postkoloniálna teória. Nedávno mu vyšla kniha New Donors on the Postcolonial Crossroads: Eastern Europe and Western Aid (London and New York, Routledge, 2019).
Projekt “Po kapitalizme” postupne ponúkne rozhovory s ľuďmi, ktorí sa zaoberajú otázkami politického a ekonomického usporiadania spoločnosti. V samostatných rozhovoroch dostanú respondenti priestor ísť do hĺbky problémov a predstaviť svoje pohľady na kapitalizmus a čo ho podľa nich nahradí.

Rozhovory budú uverejňované na stránke www.pokapitalizme.sk spolu s krátkymi dokumentárnymi filmami na jednotlivé problematické témy, ktoré súvisia so systémom, v ktorom žijeme.

Nakoniec by mal na základe rozhovorov a dokumentárnych sekvencií vzniknúť samostatný film.

Projekt “Po kapitalizme” voľne nadväzuje na projekt Ľavé spektrum 2012, o ktorom zaujímavo písal aj Lukáš Krivošík z .týždňa a projektu Odvrátená strana Zeme z roku 2010.

Autorom projektu je košický nezávislý filmár Julián Bosák (1982), ktorý má za sebou niekoľko nezávislých filmov, od roku 2007 dokumentuje spoločenské dianie na youtubovom kanáli n3zavisly, je spoluautorom politicko-kritického blogu Nezávislí, pravidelne organizuje prehliadku nezávislých filmov v Košiciach, momentálne učí videotvorbu na strednej umeleckej škole.

Projekt vznikol ako nezávislá iniciatíva autora.

Projekt finančne podporili:



Mediálni pertneri:

             

Kontakt: ke.mycelium@gmail.com