Vývoj scenára seriálu Kóma podporil Audiovizuálny fond

Logline: Bývalá vojačka v kóme, ukrýva kazetu zo stužkovej slávnosti, ktorú už nikto nechcel vidieť.

Autorská explikácia

Koncept websérie s pracovným názvom Kóma vychádza zo zámeru experimentovať s formou aj obsahom pri tvorbe dramatického diela, ktoré by nabúravalo konvencie toho, na čo sme zvyknutí. Autor akoby hovoril: „Venujte mi pozornosť!“ Prostredníctvom pasívnej hlavnej postavy, ktorá je v podstate celý čas v kóme sa v prvej sérii vnárame do akoby detektívneho prípadu s mysterióznymi prvkami, ktorý nás vovedie do príbehu jednej triedy stredoškolákov po dvadsiatich  rokoch. Druhá séria by mala byť zostavená z amatérskych záznamov natočených na VHS kameru v období, keď spolužiaci chodili do školy. Tretia séria by mala prejsť štádiami spracovania traumy, jednej z postáv, ktorá sa ukáže ako dominantná a spolu s ďalšími spolužiakmi prechádza psychoanalýzou, v ktorej sa spoja mysteriózne pasáže reprezentujúce svet podvedomia s realitou. Divák by tak prostredníctvom príbehu mal sám prejsť procesom vyrovnania sa s minulosťou, tvorenou prísľubom krajšieho zajtrajška prerušeného aktuálnymi krízami a šokmi. Štvrtá séria by mohla predstavovať alternatívu, paralelnú realitu, v ktorej sa veci v 90. rokoch vyvíjali iným smerom, v ktorom sa sny naplnili, akoby pod vplyvom vysporiadania sa s nimi v pôvodnej realite v rámci prvých troch sérií.

Každá zo sérií funguje ako samostatný celok, mala by sa dať spracovať ako celovečerný film, čím by vo výsledku mohla vzniknúť otvorená filmová trilógia. Teda projekt môže fungovať ako web séria v troch sériách po ôsmich 13 minútových dieloch, ale aj ako trilógia troch 104 minútových filmov. Načrtnutá je aj štvrtá séria, ktorá by zobrazovala príbeh zasadený v utopickom svete, v ktorom sa zobúdza muž zo zlého sna a prežíva diametrálne odlišné situácie pri vychovávaní svojej dcéry Evičky, aké formovali hlavnú postavu z prvých troch sérií.

V prvej zo sérií sa na príbehu Evy, ktorá upadá do kómy dozvedáme o tragickej nehode počas jej stužkovej slávnosti. Spoznávame niekoľko jej spolužiakov a ich dnešné životy. Vidíme ich ambivalentný vzťah jeden k druhému a čiastočný nezáujem, či dokonca až odpor k myšlienke opätovného stretnutia sa po dvadsiatich rokoch. Zároveň vidíme dnešný stav sveta, ktorý sa posunul od nadšených rokov prelomu milénia so snami o vzrušujúcej budúcnosti po roku 2000 k dystopickej podobe sveta s doznievajúcou pandémiou, hroziacou treťou svetovou vojnou, či zničujúcimi dopadmi klimatických zmien. Eva v tomto príbehu reprezentuje generáciu, ktorá prišla po zmene režimu a stála pred ňou budúcnosť postavená na predstave progresu, pozitívnych dopadov technologického vývoja a všeobjímajúcej globalizácie, ktorá mala spojiť ľudstvo v spoločnosť slobodných jednotlivcov.

Druhá séria následne odkrýva temné tajomstvo, ktoré odhaľuje, korene súčasných problémov v generáciách, ktoré jej predchádzali a v nej samotnej, ktorá popretím generácie ich rodičov, či dokonca túžbe vymazať túto generáciu ako prekážku zasadili predpoklady súčasnej neutešenej situácie. V kvázi autentických videozáznamoch Evy ako stredoškoláčky vidíme, že už táto generácia nesie v sebe pohnútky sebectva a elitárstva zdedené po svojich rodičoch, ktorí sa tak snažili vyrovnať sa so svojou prehrou v podobe života prežitého v režime, ktorý „zlyhal“. Zároveň je tu prítomný pradávny oidipovský komplex, či fenomén paricídy, ktorý nájdeme v množstve iných dramatických diel, či v samotnej Biblii, ako niečoho, čo je nevyhnutné k tomu, aby človek došiel k skutočnej zmene. Teda vymanil sa z područia rodičov, symbolicky, či v krajnom prípade doslova ich fyzickou likvidáciou. Táto myšlienka je tu rozvíjaná nezáväzne v rozhovoroch spolužiakov na školskom výlete, či silvestrovskej párty. V iných záznamoch sa tiež ukazujú východiská jednotlivých postáv, ktoré osvetľujú príčiny ich postoja k danej téme, od zľahčovania, odporu, či zaujatého rozvíjania šialenej myšlienky zbaviť sa rodičov.

V tretej sérii sa vraciame do súčasnosti, aby sme spolu s postavami a za pomoci psychológa prešli procesom spracovania traumatickej udalosti, ktorá sa odohrala pri stužkovej slávnosti, kedy porucha statiky skutočne zhmotnila fantáziu niektorých žiakov a časť budovy, v ktorej boli rodičia a učiteľský zbor sa počas stužkovej slávnosti zrútila. Rieši sa, či to bola naozaj náhoda a hlavne, či to naozaj niekto chcel. Otázka ostáva otvorená, ale spolu s postavami by sme mali dospieť ku katarzii z očistenia našich vlastných frustrácií a obviňovaniu seba, či našich predkov z toho, v čom sa nachádzame a dospievame k nevyhnutnosti zmeny prístupu, ak nechceme, aby naše deti boli ďalšími v poradí.

Zatiaľ nerozpísaná štvrtá séria by mohla byť venovaná alternatívnemu príbehu stredoškolákov maturujúcich v roku 2000 s tým, že ich svet by bol postavený na diametrálne odlišných princípoch a predstavoval by utopickú verziu príbehu, ktorého sme boli svedkami sledovaním, akoby zlého sna miešajúceho našu vlastnú realitu so snovými prvkami, akoby vyvierajúcimi z Evinho komatického stavu.

Dramaturgicky sa scenár pokúša potlačiť úlohu hlavnej postavy do navonok pasívneho prvku, okolo ktorého sa točí svet malých príbehov jednotlivých vedľajších postáv. Išlo by tak o experiment, nakoľko je možné minimalizovať hlavný motív, aby dielo fungovalo. Išlo by tak o akési posúvanie spôsobu rozprávania smerom k vedľajším motívom, podobne ako napríklad v neorealizme, v ktorom na rozdiel od klasického hollywoodskeho rozprávania dostali oveľa väčší priestor vedľajšie postavy, či motívy. Alebo v tendenciách experimentov Larsa von Triera s filmovou rečou, či Sergeja Ejzenštejna, ktorý uprednostňoval kolektívneho hrdinu. Tak aj v tomto diele, by sme sa mali dopracovať k akémusi kolektívu postáv, s ktorými si diváci vytvoria putá a prostredníctvom ich posunu premýšľali nad vlastným životom. Nad možnosťou posunúť sa, prekonať prekážky, ktoré sú nám dané rôznymi traumami nie len ako jednotlivci, ale aj ako spoločenstvo ľudí, ktorého stredoškolská trieda, je akousi zmenšeninou.

Svet prechádza obdobím, ktoré je poznačené krízami a črtajúcimi sa zásadnými zmenami. Od ekonomickej krízy, cez migračnú, zdravotnú po klimatickú, či momentálne vojnu na Ukrajine sme postavení pred otázku, či môžeme pokračovať v spôsobe života ako doteraz, alebo musíme hľadať iné usporiadanie spoločnosti a ak áno, aké. Atmosféra je napätá, cítiť to aj vo filmoch a iných oblastiach spoločnosti a jej kultúrnych prejavoch. Vo vzduchu visia obrazy hrozby strašidiel minulosti, ale aj apokalyptické predstavy budúcnosti. Otázka znie, či sme schopní zmeny, alebo k nej budeme donútení?

V seriáli Kóma riešim tieto otázky na pozadí príbehu ženy, štyridsiatničky, ktorá po rokoch mení svoj spôsob života vďaka karanténe spôsobenej pandémiou. Dostáva sa zo závislosti a s tým spojeného spôsobu prežívania a snaží sa nájsť stratenú chuť do života. Naráža však na zdanlivo neprekonateľné problémy prameniace v osobnej histórii. Z nejasných príčin upadá do kómy a jej stav je spúšťačom situácií, ktoré privedú dokopy jej spolužiakov zo strednej a blízkych. Postupné odkrývanie ich spoločnej histórie a príčin vedúcich k tragickým okolnostiam pri ich stužkovej slávnosti skúma otázku, či sme schopní zmeny, na osobnej i spoločenskej úrovni.

V troch osem dielnych sériách 13 minútových dielov seriálu prejdeme od vyobrazenia zápletky cez odkrývanie východísk po načrtnutie riešení a pozitívnych východísk. Seriál by mal poskytnúť pozitívne vízie postavené na princípoch psychoanalytickej metódy, ktorá na základe odkrývania príčin, ich pochopením by mala umožniť jednotlivcovi robiť rozhodnutia, ktoré by ho mali vyviesť zo začarovaných cyklov opakovania tých istých chýb.

Kóma v príbehu predstavuje analógiu samotnej pandémie, ktorá uviedla celú spoločnosť do akoby komatického stavu, po ktorom očakávame, že prídeme s novými riešeniami a poučení. Podobne hlavná postava upadá do kómy, ktorá dáva možnosť zastaviť sa a reflektovať jej vlastný život, ako aj životy ľudí, ktorí sú s jej osudom spätí.

Dej je zasadený do súčasných Košíc, ktoré sa prebúdzajú z pandémie a dáva priestor reálnym ľuďom a postavičkám, ktoré umožnia dosiahnuť pocit autentickosti a blízkosti divákovi. Diváci by mali mať možnosť ovplyvňovať dej prostredníctvom diváckej ankety po každom diele a taktiež by mali mať možnosť nachádzať stopy filmového diela v reálnom priestore.

V rámci mojej doterajšej filmovej tvorby som sa v záujme šetrenia nákladov snažil robiť filmy na kolene, čím trpela formálna stránka a scenár bol mnohokrát len akýmsi konceptom. Týmto projektom by som sa chcel pokúsiť prvýkrát realizovať filmové dielo tak, aby spĺňalo profesionálne kritériá.

Prvým krokom je mať v ruke scenár, na základe ktorého budem môcť následne osloviť ďalších producentov. So scenárom budem môcť začať oslovovať aj ďalších členov filmového štábu a hercov.

Prvé dva diely majú už prvé verzie scenára, ktoré vznikli vďaka podpore Creative industry Košice. Tie treba dotiahnuť a dopísať ďalších šesť, aby som mal hotovú scenáristickú podobu prvej série. Ďalšie série sú načrtnuté vo forme konceptu / bodového scenára, ktorý vytyčuje smerovanie hlavnej a vedľajších línií.

Keďže by mali mať diváci možnosť zasahovať do deja je potrebné do scenára vložiť tieto body možných zvratov a zohľadniť to pri písaní.

Seriál by mal vytvoriť podmienky pre rozvoj filmovej produkcie v Košiciach a okolí. Mal by dať možnosť zapojenia lokálnych profesionálov, ale aj nadšencov v oblasti filmovej tvorby a taktiež pomôcť vytvoriť technické zázemie, či štúdiá.

Jednou z foriem získavania prostriedkov by mal byť product placement lokálnych značiek, keďže seriál by mal spĺňať predpoklady stať sa kultovým a nadviazať tak na genius loci Košíc ako kultúrneho centra a podporiť lokálny trh.

Seriál by nemal byť primárne určený televíziám, ale zámerom je využiť internet a pokúsiť sa vyvolať podobný fenomén, ako vznikol pri filme Blair witch, kde existovala predstava, že ide o autentické filmové záznamy. Nebudeme sa však hrať na to, že toto sú reálne zábery, ale pokúsime sa zakomponovať do príbehu situácie, ktoré budú mať presah na skutočné dianie, či už použitím reálnych situácií, alebo možnosťou nájsť stopy deja v priestore, či navštíviť hlavnú postavu v kóme.

Očakávam, že by časom mohol prerásť do celoslovenského fenoménu a možno aj mimo hraníc Slovenska, keďže príbeh je metaforou širších spoločenských pohybov.

Mám dlhoročné skúsenosti s amatérskou tvorbou, na škole som robil bezrozpočtové vlastné filmy. Pri seriály Kóma by som chcel zúročiť získané skúsenosti s nachádzaním nízko nákladových riešení podobne ako to robil napríklad Christopher Nolan, Lars von Trier a ďalší, Jim Jarmusch.

Očakávam, že s hotovým scenárom prvej série, ktorá bude mať vlastný dramaturgický vývoj s vykreslenými postavami a nahodenými silnými háčikmi bude jednoduchšie presvedčiť ďalších ľudí o zmysluplnosti projektu Kóma a budú nasledovať ďalšie kroky v rámci vývoja a následnej produkcie.