Titulková sekvencia, KÓMA: I. Rauš

Spiaca postava staršej ženy sa vznáša ulicami Košíc, na ktorých je život akoby "zamrazený" ako na "3D fotke". Titulky k seriálu sú zapracované v nápisoch na stenách, reklamách a informačných tabuliach.

Obrazovka PoČítaČa

Vidíme hernú postavu odzadu, prešľapuje z nohy na nohu. Okolo nej prechádzajú naskriptovaní ľudia, autá, celý herný svet.

HLAS zo slúchadiel

Haló, ha-ló! Zobuďte sa!

Obraz sa jemne vzďaľuje od obrazovky, na ktorej sa leskne odraz izby.

INT. Ráno, Evin byt

Vidíme siluety haraburdami zaprataného bytu slabo osvetlené slnečným svetlom prenikajúcim do inak priestrannej izby škárou zavretých okeníc. Počujeme ŠRAMOT, ostré JOJKNUTIE, CINKNUTIE žiletky, unavené VZDYCHY, tlmené NADÁVKY. Silueta ženy sa postaví do stredu záberu. Zhodí zo seba tričko a stiahne gaťky, zhodí ich na kopu. Počujeme CINKANIE riadu, ZVUK kávovaru. EVA zapne rádio. DOHRAJE veselá pesnička. EVA sa SPRCHUJE.

Moderátorka

Po mesiacoch v lockdowne sa zobúdzame do nového dňa, v ktorom sa definitívne uvoľňujú opatrenia a niektorí dokonca hovoria o konci pandémie. Či je to definitívny koniec a či sme sa z tejto krízy ako ľudstvo poučili, o tom sa porozprávam s lekárom a odborníkom na krízové situácie Jurajom Mužíkom. Ostaňte s nami.

Eva preladí rádio. HRÁ rock. Oblieka sa. S kamerou sa približujeme k oknu. EVA lomcuje s kľučkou, napokon ho otvára, otvorí aj okenice. Miestnosť zaleje slnko, v izbe je neporiadok. Vidíme EVU, na hlave má turban z uteráka, je bledá, vyzerá zle, akoby bola zavretá celé mesiace. Ulica ožíva. Na ulici ŠTEBOCÚ vtáci, stromy sú zelené, v kvetináčoch sú farebné kvety. Cez námestie prechádza žena s kočíkom. Malé námestíčko postupne ožíva. EVA ho pozoruje, prstom si hladí obviazané zápästie. V oku sa jej objavujú slzy. Kýchne.

EXT. Ráno, Námestie pred Eviným bytom (Dominikánske)

K trhovníckym stánkom postupne prichádzajú predávajúci a vybaľujú tovar. Mladá Rómka prechádza od koša ku košu a niečo v nich hľadá, SPIEVA si nejakú známu melódiu, ale slová sa nedajú rozoznať - je to melódia pesničky Kopala studienku. Malý chlapec hádže do fontány kamienky. Dobre oblečený párik sa objíma a prechádza pomedzi stánky. Cez námestie prechádza PODIVÍN v otrhanom kaki obleku, háda sa sám so sebou. Malý chlapec sa rozplače a uteká za mamou. PODIVÍN pritom mení hlasy. Bodá prudko prázdnou zovretou päsťou do vlastného stehna, akoby niekoho vraždil. Niektorí od neho odstupujú, iní ho už poznajú a nevšímajú si ho. EVA spozornie. PODIVÍN kričí na imaginárnu postavu pred sebou. Otočí sa naňho dobre oblečený chlapík, ktorý si práve kupoval jahody. Mladá žena, ktorá je s ním sa krčí za ním a začne ho odťahovať. PODIVÍN kričí, akoby na muža s jahodami. Ten sa chystá na konfrontáciu, odstrčí ho. PODIVÍN sa zohne a niečo zdvihne. Podáva to žene za mužom s jahodami. Muž mu ruku chytí, roztvorí. Je tam náušnica. Vezme ju. Kričiaci muž pokračuje v imaginárnej hádke a odchádza do vedľajšej uličky. Žena si nahmatá ucho, nasadí si späť svoju náušnicu. EVA to sleduje z okna, stratí sa v tieni izby. Utrie si slzy. Na parapetu dosadne holub.

INT. RÁNO, Evin byt

EVA si oblečie spodné prádlo, díva sa na neporiadok v izbe, pustí sa do upratovania. Starostlivo ukladá veci do krabíc. Obzvlášť si dá záležať na počítači, z ktorého vyberá disky a uloží ich do vyrezávanej truhličky na kľúč. Počítač s ďalšími vecami pripraví k vchodovým dverám a odchádza do kúpeľne.

INT. poludnie, Evin byt, kúpeľňa

Eva sedí pred zrkadlom, prechádza si prstami po tvári. Prezerá si zjazvené zápästie. Kruhy pod očami, rôzne nedokonalosti. Líči sa. Nakoniec zo seba urobí krásnu ženu. Oblieka sa do čiernych šiat, na hlavu si dáva klobúk so závojom, čierne rúško a čierne okuliare.

EXT. Ráno, smetiaky

EVA v šatách vynáša krabice a počítač ku kontajnerom. Díva sa na kopu, na svoje okenice, akoby sa lúčila. Mizne v uličkách.

EXT. Doobeda, mesto

EVA sa prechádza ulicami. Kupuje červené kvety. Pred Miklušovou väznicou je hlúčik ľudí. Milan Kolcun rozpráva o katovi a košických mučeníkoch. Popisuje ohavnosti so štipkou humoru.

KOlcun

Cestou na popravisko im zvyčajne otrhávali kusy mäsa z tela, väčšinou z pŕs, či bokov, poprípade mužom odtrhávali genitálie. Rany vzápätí vypálili, žeravým železom, aby odsúdený nevykrvácal a mohol si užiť aj samotnú popravu. Tá sa vykonávala sťatím, alebo obesením. Na dnešnom sídlisku Železníky bola kedysi šibená hora, kde odsúdení potom viseli, tak aby ich bolo dobre vidieť už z diaľky a boli tak výstrahou pre ostatných.

EVA sa pristaví a započúva sa. Viacerí účastníci potulky sú zdesení. Okolo prechádza tučný Róm, pristaví sa pri EVE a pýta od nej peniaze.

ŽOBRÁK

Mladá pani, dáte mi prosím nejaké lóve? Na koňa.

EVA

Čo prosím?

ŽOBRÁK

Chcem kúpiť koňa, potrebujem das liter.

EVA si ho premeria. Muž sa usmieva. EVA sa otočí a odíde. Róm takto osloví aj skupinku turistov, tí sa smejú.

KOLCUN

S košickými katmi sa však spájajú aj veselé historky, keď napríklad kat Peter sa tak opil, že na druhý deň nevládal zdvihnúť svoj meč a dokonca chcel sťať miesto odsúdeného muža z Klatova ctihodného prokurátora Czirklera a tak bol z mesta vypovedaný naveky.

EVA sa vracia. Dáva mužovi dve 500 eurové bankovky. Muž ju chce pobozkať, ale zháči sa, kvôli rúšku. Pobozká jej ruku.

ŽOBRÁK

Keď vám bude najhoršie, zakričte, prídem vám pomôcť! Na koni.

EVA sa letmo usmeje.

EVA

Dobre.

INT. DEŇ, Urob si sám

EVA sa prechádza medzi náradím v obchode s domácimi potrebami. Prezerá si laná, skúša ich pevnosť, hrúbku. Pristaví sa pri nej predavačka.

predavaČka

Dobrý deň, pomôžem vám nejak?

EVA

Ďakujem, len pozerám.

PREDAVAČKA

Chcete niečo ťahať, zviazať či zavesiť?

EVA sa zamyslí.

EVA

Zavesiť.

PREDAVAČKA

Asi aké ťažké bremeno?

EVA sa premeria od nôh.

EVA

Takých 60 kíl.

PREDAVAČKA spozornie.

PREDAVAČKA

Prepáčte, nechcete to dúfam zavesiť na klinec.

EVA

Predstavovala som si konár, alebo trám.

PREDAVAČKA sa zmätene pozerá na EVU.

PREDAVAČKA

Tak tieto by mali stačiť.

EVA

Ďakujem.

PREDAVAČKA odchádza a obzerá sa, EVA odchádza bez toho, aby si niečo kúpila.

EXT. poludnie, cintorín

Malé smútočné zhromaždenie stojí okolo čerstvého hrobu. Kňaz má krátky preslov

Kňaz

Hoci sama nemala deti, viacerí z vás ste dôkazom toho, že jej práca učiteľky zasiahla do životov mnohých. Svoj život venovala výchove a odovzdávaniu vedomostí a na tomto mieste, ktoré nám pripomína našu pominuteľnosť si môžeme spomenúť aj to, že bola jedinou z hostí, ktorá prežila tragédiu, ktorá sa odohrala práve pri oslave zavŕšenia štúdia jej triedy, ktorá ako zvykla hovorievať bola jej srdcovou. V tichosti si teraz každý sám v sebe premietnime to pekné a dobré, čo v nás zanechala pani učiteľka Mária Slobodná.

Vidíme nehybné tváre smútiacich, niektorí s rúškom. Eva stojí obďaleč, v dave si niekoho všimne, jej rovesníka ADAMA. Sleduje ho. Ten si podáva ruky s ostatnými, odchádza.

EXT. deň, mesto

EVA sleduje ADAMA ulicami mesta. ADAM si kúpi noviny v stánku na Letnej, v Aide na Komenského si dá vanilkovú zmrzlinu. Chvíľu stojí na rohu ulice, číta si noviny a líže zmrzlinu. Potom si všimne prichádzajúce auto. Pohne sa smerom k domu.

EXT. poludnie, Milencov dom

ADAM vchádza do starej brány trojposchodového domu. EVA ho sleduje. Ostane v kaviarničke oproti. Dá si kávu a višňový koláč. Sleduje okná, v jednom sa mihne ADAM, vykladá na balkón kôš s prádlom, je len v slipoch. Oprie sa o zábradlie, pozoruje mesto, zájde dovnútra. EVA zaplatí a je na odchode. Po chvíli si všimne, že na balkón vyšiel iný muž a začal vešať prádlo. EVA ho chvíľu zamračene pozoruje. Potom odchádza.

EXT. deň, park

EVA prechádza parkom, zastaví sa a pozerá na koruny stromov, ktoré jemne pohupuje slabý vietor, štebocú vtáky, veverička sa snaží strhnúť šišku. EVA sa začne nepatrne kývať zo strany na stranu, začne tancovať medzi stromami. Malé dievča si ju všimne, začne ju napodobňovať.

EXT. deň, pred klinikou

EVA v čiernych šatách čaká v rade pred očkovacím centrom.

INT. deň, klinika

Prejde procesom očkovania.

EXT. DEŇ, PRED KLINIKOU

Vychádza z kliniky. Zahodí doklady, vyberá SIMku z telefónu a tiež ho zahodí. Pristúpi k nej DÍLER v mikine.

Díler

Som ťa nevidel roky.

EVA sa zháči.

DÍLER

Teda, dobre no, od marca? Ako si to prežila vôbec?

EVA sa snaží odísť.

DÍLER

Veci sa dostávajú do normálu, vidím, že si už zahojená, dobre vyzeráš.

Snaží sa ju dohnať, ona pridá do kroku.

DÍLER

Neboj sa, mám rúško. Nechceš niečo?

EVA

Daj mi pokoj, prosím.

DÍLER ju chytí za plece. Ona ho odsotí. DÍLER sa zasmeje.

DÍLER

Jednou feťák, navždy feťák!

EVA odchádza.

EXT. podvečer, milencov dom

Vonku sa zbierajú ľudia oslavujúci "koniec pandémie". Vychádza aj ADAM. Prichádza do kaviarničky. EVA stojí obďaleč. ADAM odchádza, EVA za ním.

EXT. podvečer, mesto

Adam prechádza ulicami starého mesta smerom do centra. EVA ho sleduje. ADAMOVI zvoní telefón.

ADAM

Ahoj. Áno, už je po. Idem ešte s kamošmi starými vonku, prídem ráno nočákom. Všetko v poriadku, neboj. Od nás som bol len ja, ale boli tam z iných tried. Poznal som viacerých, bolo to zvláštne, však porozprávam doma. Tu je príjemne, neprší. Ako deti? To som vravel, že mala vybaviť skôr, teraz jasne, že s tým bude mať problém. Nechala si to na poslednú chvíľu, no, ale nevadí, povedz jej, že jej posielam pusu a pomôžem jej s tým zajtra, určite. A Janke tiež daj pusu. Dobre, pozriem, kúpim dve. Tak zajtra, ľúbim ťa, dobrú.

ADAM zloží.

EXT. večer, BAR

ADAM sa stretáva s kamarátmi, popíjajú. DJ si vybaľuje aparatúru. Začína diskotéka. EVA odíde na toaletu, trochu sa upraví, natrhne si sukňu šiat, klobúk so závojom zavesí na vešiačik na uteráky. Vráti sa von. Nájde pohľadom tancujúceho ADAMA, pristúpi k nemu a pritisne sa k nemu, tancujú spolu. ADAM sa jej snaží pozrieť do tváre, je príliš blízko, má rúško. Naveľa ju spozná.

ADAM

E-va! Eva!

Ona sa k nemu pritisne bližšie.

ADAM

Dnes sa mi zdalo, že som ťa videl. Na pohrebe...

EVA mu položí ruku na ústa. Vezme mu ruku a pritlačí mu ju na jej boky. ADAM sa snaží niečo povedať. Chvíľu sa snaží dostať sa do jej rytmu. Nedarí sa mu to.

ADAM

Nechceš sa napiť?

EVA sa k nemu otočí chrbtom. Drží ho za ruky, zadkom sa tlačí k jeho rozkroku. ADAM je v rozpakoch. EVA sa k nemu otočí, pozerá mu do očí.

EVA

Dobre, tak poď.

Sedia pri bare.

EVA

Bola som tam. Nemohla som to však počúvať.

ADAM

Prečo? Ja som tam bol sám, myslím, z našej triedy. Volal som aj ostatných, nikto neprišiel.

EVA

Čuduješ sa?

ADAM

Ako sa máš? Čo robíš? Skoro som ťa nespoznal.

EVA

Zato ty si sa nezmenil. ADAM hnojár.

EVA sa zasmeje.

ADAM

To nebolo pekné. Robím so zvieratami, veterinára. Prišiel som len kvôli pohrebu.

EVA

Si očkovaný?

ADAM

Jasne, ty?

EVA sa díva na MIRA.

EVA

Máš ženu, aj deti. Dve.

ADAM

Presne tak.

Eva

A si šťastný?

ADAM

Som, ty?

K baru sa dovalia podgurážení mladíci. Porozlievajú alkohol, ogrcajú barový pult. ADAM s EVOU sa zdvihnú. ADAM sa pristaví pri kamarátoch, niečo im povie a vráti sa k EVE.

EXT. noc, ulička

Odchádzajú do uličky. EVA sa ADAMOVI zverí s pochybnosťami o sebe a svete.

eva

Nie je to šialené?

ADAM

Na čo myslíš?

EVA

Celé toto.

Mávne rukou vo vzduchu.

ADAM

No je. Mám pocit, že od našej stužkovej žijem v niekoho sne.

EVA

Chcela by som, aby to tak bolo, aby to bol len sen. Nevieš si ani predstaviť, čím som si odvtedy prešla.

ADAM

Myslím, že všetkých nás to poznačilo.

EVA

Chcem už ináč žiť. Vieš?

ADAM

Ja som si myslel, že budeš robiť, čo ťa baví, tancovať, ale neviem o tebe nič.

EVA

(smiech) Tancujem, tancujem, aj som tancovala, ale nie tak, ako si myslíš.

ADAM

Stretávam KLÁRU občas. Ty si nebola v Košiciach?

EVA

Nebola.

EVA zastane.

EVA

Prišla som pred rokom kvôli babke. Umrela. Vtedy sa vo mne niečo zlomilo. Stále robím to isté. Ponorím sa, idem až na dno, aby som ho našla, ohmatala a potom sa odstrihnem, mažem stopy, všetko zahladzujem, aby som nemyslela na to, čo bolo, že som sa sklamala a potom znova a znova. Už nechcem. Chcem obyčajný život, ako máš ty.

ADAM

EVA, všetci máme problémy, neidealizuj si ma.

EVA

Netušíš, čo sú to problémy.

ADAM

Mňa skôr desí klimatická kríza.

Otočí sa chrbtom. Pozerá na mesto.

EVA

My sme tu len taký povrch, pozlátko, stojíme na hŕbe, mŕtvej hŕbe.

ADAM

Mne pomohol ten psychológ, ktorý s nami riešil PTSD.

EVA

Ja som brala lieky. Až na dno. Potom všetko spálila. Cez karanténu som sa dostala zo závislosti. Všetky druhy drog, aké si vieš predstaviť.

EVA chytí ADAMA za ruku. Chvíľu takto kráčajú. EVA sa otočí k ADAMVI. Pobozká ho. ADAM pokýve nesúhlasne hlavou. EVA vkĺzne rukou ADAMVI do nohavíc. Ten jej ruku chytí. Chvíľu takto stoja a dívajú sa jeden druhému do očí.

ADAM

EVA, ja nemôžem.

EVA

Chápem, nič sa nedeje. Počkaj ma chvíľu.

Odbehne obďaleč. ADAM ju čaká, vzrušený, napráva si nohavice. Počuť akúsi hádku a krik. Okolo prechádza PODIVÍN (videli sme ho na začiatku na námestí pred EVINÝM bytom). Škerí sa na ADAMA, stráca sa v tme. EVA sa dlho nevracia. ADAM ide za ňou. Nájde ju v bezvedomí na zemi s penou okolo úst a krvou na nosnej dierke. Volá záchranku. Snaží sa ju oživiť. Na chvíľu EVA otvorí oči a niečo ADAMVI ticho šepne do ucha. Podá mu kľúč. On je vydesený. Sanitka prudko zabrzdí. Zdravotníci kontrolujú EVIN stav. Vypytujú sa ADAMA na základné informácie.

ZDRAVOTNÍK

Ako sa volá?

ADAM

E.. EVA.

ZDRAVOTNÍK

Ste rodina?

ADAM

Nie.

ZDRAVOTNÍK

EVA! EVA! Počujete ma?

Svieti jej do očí baterkou. Zreničky má roztvorené dokorán.

ZDRAVOTNíK

Ako dlho je v takomto stave?

ADAM

Neviem presne, asi 10 - 20 minút. Tu som ju čakal a...

ZDRAVOTNÍK

Berie nejaké lieky?

ADAM

Neviem, nevidel som ju roky.

ZDRAVOTNÍK

Zobrala dnes niečo? Nejaké drogy, alkohol?

ADAM

Trochu sme pili, o inom neviem.

ZDRAVOTNÍK

Má pri sebe nejaké doklady?

ADAM

Neviem, viem ako sa volá inak nič.

ZDRAVOTNÍK

Ako sa volá?

ADAM

EVA...

ADAM sa zmätene pokúša spomenúť si.

ADAM

Zabudol som priezvisko.

ZDRAVOTNÍK

Dobre, dajte nám na seba číslo, berieme ju do novej nemocnice na urgent.

Nakladajú ju na nosidlá a do sanitky. ADAM im dáva svoje telefónne číslo. Vyjavený sleduje sanitku miznúcu v tme. Ostáva sám, v pozadí sú zabávajúci sa ľudia. Kričia radosťou.

ext. NOC, parkovisko NEMOCNICe

Dvaja saniťáci sedia pred nemocnicou, fajčia.

FajČiaci 1

Že ide autobus s postihnutými deťmi na výlet.

Druhý zdvihne hlavu.

FAJČIACI 1

A na kopci sa pokazí. Vyjde šofér, že musí pozrieť do motora, čo sa stalo. A tak tam hľadá, pozerá, skúša. A príde za ním malý chlapček a ťahá ho za košeľu, že: "Ujo, ujo ja viem, čo sa stalo." A šofér mu otvorí, dobre chlapček, ja musím tu niečo vybaviť, choď prosím ťa nabok. A o chvíľu zas, chlapček, že: "Ujo, ujo ja viem, čo sa stalo." A šofér opäť hovorí, že: "Chlapček, dobre, musíš ma nechať teraz, ja tu mám dôležitú robotu." A skúša, vyberá súčiastky, montuje, ale chlapček zase: "Ujo, ujo, ale ja viem, čo sa stalo!" A na to šofér už, že: "Dobre, no. Tak povedz, čo sa stalo?" A chlapček, že: "Pokazil sa autobus."

Smejú sa.

EXT. noc, stanica

ADAM stojí na nástupišti na železničnej stanici. Hlásateľ vyzýva cestujúcich, aby ukončili nástup. ADAMOVI sa trasú ruky. Sadne si na lavičku. Vyberie z vrecka kľúč. Poťažkáva ho v rukách. Pozerá na ľudí, ktorí sa lúčia. Žena s dieťaťom stojí za oknom, muž im kýva. Položia ruky na okennú tabulu. Usmievajú sa. Dieťa ukazuje otcovi plyšového medveďa. Okolo prejde výpravca s píšťalkou a zeleným terčíkom. HVIZD píšťalky. Dvere sa zatvárajú, vlak sa pomaly pohýna. ADAM ostáva sedieť na lavičke.

KONIEC 1. časti

Titulková sekvencia, KÓMA: II. Kóma

Spiaca postava pláva ulicami Košíc, na ktorých je život "zamrazený" ako na "3D fotke".

INt. noc, pivnica

Pivnica oblepená obrázkami vystrihnutými z rôznych časopisov. Skupina tínedžerov nacvičuje pesničky, ich novej punkrockovej skupiny. FRONTMAN ich preruší.

frontman

P*či, tak my čo hráme?

Basák

Šak, čo si napísal včera na záchode, keď si sral.

FRONTMAN

Ti j*be, šak to bola tá pred tým, táto je tá, čo som napísal, keď som j*bal tvoju mamu.

Smejú sa. Do pivnice vojde nejaký CHLAP. Obzerá sa. Strčí im pod nos EVINU fotku. Chlapci nechápavo pozerajú.

Chlap

Býva tu?

FRONTMAN

Kámo, akože chill.

CHLAP ho chytí medzi nohami, že FRONTMAN zmení výraz.

FRONTMAN

(sopránom)

Neviem, nepoznám ju.

CHLAP si prezrie ostatných. CHLAP odchádza. Chlapci na seba prekvapení pozerajú. 

BASÁK

Asi ho nejak nasrala.

Frontman

Dobre, poďme, hrajme, nech udržíme túto atmošku.

Začnú hrať. Na stene medzi fotkami je aj EVINA fotka.

INT. noc, sanitka

Zdravotníci EVU napájajú na prístroje, bojujú o jej život.

ZDRAVOTNÍK

Haló, haló, zobuďte sa!

Snažia sa ju prebrať.

ZDRAVOTNÍK

EVA, EVA, bolí vás niečo?

EVA je dezorientovaná, striedavo v bezvedomí. Vypliešťa na nich oči.

ZDRAVOTNÍK

Čo sa vám stalo?

EVA nevie, čo sa deje.

ZDRAVOTNÍK

Máte niekoho, koho môžeme kontaktovať? Nejakú rodinu? Muža? Deti?

EVA upadá do bezvedomia. Sledujú reakcie zreničiek, kontrolujú pulz, dýchanie. EVE začne tiecť krv z nosa. Kašle a oprská všetkých naokolo. Tí sa hekticky snažia udržať ju pri živote. Klesá jej tlak aj tep.

ZDRAVOTNÍK

Na zátylku má ranu!

Snažia sa jej ju ošetriť.

EXT. noc, nástupište

Nástupište je prázdne, len upratovacia služba zametá schody. Aj lavička, na ktorej sedel ADAM je prázdna.

INT. NOC, NEMOCNICA

V ambulancii je EVA ležiaca na prístrojoch, lekár, sestra a zdravotníci zo sanitky.

Lekár

Je stabilizovaná, ale nevyzerá to dobre. Zlyhávajú jej základné funkcie, nedokysličuje sa mozog. Neviem si to vysvetliť, s takým niečim som sa ešte nestretol. Musíme počkať na výsledky laboratórnych testov. Čo vám povedal ten muž, ktorý bol s ňou?

ZDRAVOTNÍK

Že ju pozná, ale dlho ju nevidel, že jej prišlo nevoľno a odbehla do kríkov, dlhšie sa nevracala, tak ju bol pozrieť a našiel ju ležať na zemi. Hneď nám volal. Nemá pri sebe doklady, telefón, nič.

LEKÁR

Sestra, zavolajte mu prosím, nech sem príde. Keďže nemáme doklady, mali by sme volať aj PEŤA, nech ju prídu stotožniť, pre každý prípad a možno by sa na to mali pozrieť tak, či tak.

Sestra

Hneď teraz?

LEKÁR

Radšej teraz, ako ráno, to už môže byť neskoro.

SESTRA

Koho mám volať skôr?

LEKÁR

Políciu - PEŤA.

ZDRAVOTNÍK

Na pleci mala náplasť, asi po očkovaní. Možno by sme mohli pozrieť v evidencii nejak.

LEKÁR

Treba povedať PEŤOVI.

Lekár kontroluje prístroje, prezerá si EVU. Odkryje jej lýtko, má na ňom tetovanie - čierny obdĺžnik.

EXT. NOC, PRED EVINÝM DOMOM

ADAM stojí pred EVINÝM domom a pozerá do okien. Vibruje mu telefón.

SESTRA

Dobrý večer, prepáčte, že tak neskoro, volám vám z nemocnice, mohli by ste sa dostaviť? Ste jediný kontakt, ktorý máme.

ADAM

(po chvíli ticha)

Hneď som tam.

INT. noc, nemocnica

ADAM čaká pred ambulanciou. Vychádza lekár. Prichádzajú aj dvaja policajti.

LEKÁR

Ahoj PEŤO, tuná pán nás zavolal k mladej žene v bezvedomí, nemá pri sebe doklady, teraz je napojená na prístroje, cudzie zavinenie sa zatiaľ nepreukázalo, ale potrebujeme ju minimálne stotožniť, aj kvôli poisťovni aj pre prípad, že by šlo o cudzie zavinenie.

ADAM

Nenazval by som ju priateľkou, poznáme sa zo strednej školy, dvadsať rokov som ju nevidel, neviem o nej skoro nič. Na škole bola... neviditeľná.

Policajt

ONDREJ, je niečo, čo by sme mali vedieť?

Lekár

Asi ju dnes očkovali, na temene mala čerstvé zranenie, asi od pádu, pravdepodobne bola aj intoxikovaná, alkohol, možno aj nejaké drogy, alebo lieky, čakám na rozbor. Na zápästiach má jazvy po rezných ranách.

POLICAJT

Vďaka, tak mi si vezmeme pána bokom a spíšeme výpoveď, pozrieme, čo sa s tým dá urobiť. Dám ti vedieť.

LEKÁR

Fajn, diky.

LEKÁR vojde do ambulancie.

POLICAJT

Poďte s nami prosím na stanicu, spíšeme tam vašu výpoveď.

Odchádzajú dlhou nemocničnou chodbou, bliká neónové svetlo. Zo záchodov vychádza muž na vozíčku a s ťažkosťami manévruje medzi dverami.

Int. noc, policajné auto

ADAM sedí na zadnom sedadle, pozerá von oknom na nočné ulice. Kde-tu sa potácajú pripití ľudia, páriky, hlúčiky ľudí oslavujúcich koniec lockdownu.

policajt

To je zberba čo?

ADAM sa naňho pozrie. Napraví si rúško.

Policajt 2

Počkaj, počkaj, zastav!

Zastanú. Druhý policajt sa otočí na ADAMA.

POLICAJT 2

Dáte si kebab?

ADAM prekvapene pokrúti nesúhlasne hlavou. Prísediaci policajt vybehne z auta. Pristúpi k stánku s kebabom. Kupuje dva.

POLICAJT

Prepáčte, kolega dostal chuť. Ideme z iného prípadu. Zhorené telo.

Sucho skonštatuje policajt. ADAM ticho sedí. Druhý policajt sa vracia, obaja sa púšťajú do kebabu. Pohnú sa. Policajti si rozbaľujú kebaby a džgajú sa.

INT. noc, policajná stanica

ADAM sedí za stolom, oproti POLICAJT s počítačom, zapisuje výpoveď.

POLICAJT

Takže ste sa náhodne stretli, niečo ste vypili, ona odbehla a našli ste ju ležiacu v bezvedomí.

ADAM prikývne.

POLICAJT

Čo ste robili v bare?

ADAM

Bol som po piatich mesiacoch osláviť uvoľnenie opatrení.

POLICAJT naňho pozrie.

POLICAJT

A držali ste si odstupy, mali rúško. Tak?

ADAM

Chceme pomôcť EVE nie?

POLICAJT

Nebuďte premúdrelý, dobre!

ADAM

Je to moja spolužiačka zo strednej EVA Spurná. Spomenul som si na priezvisko.

POLICAJT

Výborne. ALAN, vyhľadaj ju a pozri rovno aj či bola očkovaná a kedy. Vy ste Košičan?

Pristúpi k nemu mladší policajt a prikývne.

ADAM

Áno, ale nebývam tu už.

POLICAJT

A kde?

ADAM

V Bratislave.

POLICAJT

Hm, a to ste prišli osláviť koniec lockdownu do Košíc?

ADAM

Na pohreb som prišiel.

POLICAJT

Pohreb?

ADAM

Vlastne bola tam asi aj EVA. Naša triedna zomrela. Bola jediná preživšia takzvanej stužkovej tragédie, určite ste o tom počuli.

POLICAJT

Zaujímavé. Asi?

ADAM

Zdalo sa mi, že som ju tam videl, ale tam sme sa nestretli. Áno, vlastne áno, je to zaujímavé.

POLICAJT si zapisuje poznámky.

POLICAJT

Mal niekto motív EVE ublížiť?

ADAM

Netuším, zo spolužiakov tam nikto nebol. Neviem o nej nič, ako žila od strednej, už som vám vravel.

Zamyslí sa.

Bol tam ešte taký čudný muž, šiel okolo, kým bola EVA preč. Možno ho poznáte. Už som ho videl v meste pred tým. Háda sa s nejakým človekom a bodá sa prázdnou päsťou do slabín. Asi schizofrenik.

POLICAJT

To je EDO, on je neškodný.

ADAM

EVA vravela, že sa dostala z drog.

POLICAJT

Vraveli ste to lekárovi?

ADAM

Áno, pred tým, ako ste prišli.

POLICAJT

Takže neviete o nikom, kto by v tom čase, kým ste na ňu čakali bol pri tých kríkoch, kde ste ju našli?

ADAM

Nie.

POLICAJT

Niečo iné, čo by ste nám chceli povedať?

POLICAJT sa pozrie na ADAMA, ten je na chvíľu v pomykove, napokon pokrúti hlavou.

POLICAJT

Dobre, takže mi to podpíšte. Keby ste si na niečo spomenuli, tak neváhajte nás kontaktovať.

POLICAJT dopíše na počítači zápisnicu a vytlačí ju. ADAM ju podpíše a odchádza.

EXT. noc, pred Eviným domom

Prázdne námestíčko. Len nejaký chlap leží opitý vo výklenku. Vidíme siluetu postavy. ADAM stojí pod okenicami EVINHO domu. Obzerá sa. Skúsi kľučku na bráne, dvere sa pootvoria. Vojde dnu. Vychádza pomaly starým schodiskom po tmavej chodbe. Prichádza k vchodovým dverám. Skúša kľúč. Kľúč vkĺzne do zámku, pootočí ním, počuje cvaknutie zámku. Otvorí dvere. Vchádza do bytu. Vykukne na chodbu, či ho niekto nevidel. Ticho. Prechádza tmavým bytom, všade sú krabice, akoby pripravené na sťahovanie. Sadne si do kresla. Obzerá sa. Postaví sa, prechádza popri krabiciach, kde-tu do niektorej nazrie. Natrafí na akési rodinné fotografie. Letmo si ich pozrie. Nazrie hlbšie do krabice, nájde detské hračky. Položí ich späť. Nazrie do chladničky. Skoro nič v nej nie je, iba mlieko, maslo, syr. Naleje si pohár mlieka. Vonku počuť nejaký hluk. Pozrie z okna. Opitý muž sa s niekým naťahuje. ADAM sa otočí späť do izby. Položí pohár s mliekom na parapet vyberie telefón. Otvorí si skupinu na sociálnej sieti, v ktorej sú jeho spolužiaci zo strednej. Napíše do nej: "Eva je v nemocnici, nevyzerá to s ňou dobre, chcela, aby som vám napísal". Bliká kurzor. Miestnosť osvetlia svetlá policajných majákov. ADAM sa splaší, ROZBIJE pohár s mliekom, snaží sa niekam schovať. Počuje ako policajti RIEŠIA opilcov na námestí. Naberie odvahu a vyjde z úkrytu. Pozrie z okna. Poutiera mlieko, pozbiera črepy. Sadne si do kresla v slabom svetle si prezerá albumy fotiek z EVINHO detstva.

int. NOC, nemocnica

EVA otvorí oči. Prázdna nemocničná izba, pípajúce prístroje, v pravidelnom rytme dýchajúca umelá ventilácia. Ostré svetlo ju oslepuje. Svetlo sa láme, akoby na črepoch skla a rozlieva sa ako mlieko. Zo svetla sa na ňu usmievajú rodičia. Prístroje ŠUMIA, PÍPAJÚ, HUČIA. Zvuky sa zlejú do jednoliatej zvukovej plochy. Pribiehajú zdravotníci, lekár. Snažia sa ju udržať, EVA stĺpom vyvracia oči. Frenetická snaha lekárov. EVA leží na nemocničnej posteli, vzďaľujeme sa. Vidíme nemocničnú strechu. Mesto, krajinu, oblaky, satelit nechávajúci za sebou rovnú svetelnú čiaru a monotónne nepretržité PÍPANIE. Zem. Do kamery vrazí meteor. Letíme s ním k zemi. Horíme. Náraz, SYKOT, BUBLANIE. Kamera je pod vodou, klesá ku dnu. Dosadne na dno. Tichá hlbina jazera, kde-tu tiene rýb. Tlmené ZVUKY.

LEKÁR

Je v kóme.

POLICAJT

Už ju máme stotožnenú, ten muž si spomenul na jej priezvisko, aj sme ju našli v evidencii, dnes dostala prvú dávku SPUTNIKA.

LEKÁR

V poriadku, pošli mi jej údaje prosím. Ďakujem.

INT. RÁNO, EVIN BYT

V tmavej izbe sedí ADAM v kresle. Spí. V lone má albumy starých fotografií. EVA ako batoľa, pri rôznych príležitostiach. Kamera prechádza po fotkách... ADAMOVA strnulá, spiaca tvár sa prelína s EVINOU v kóme. Zvoní mu telefón. Strhne sa.

ADAM

Rozumiem, rozumiem, to je mi ľúto, naozaj. Mám prísť?

ADAM prikyvuje.

adam

V poriadku, keby niečo, dám vedieť, ďakujem.

Zloží telefón. Sedí a pozerá do prázdna. Prach sa vznáša v pruhoch slnečného svetla. Znova mu zvoní telefón.

ADAM

Ježiš, prepáč, s kolegami sa to pretiahlo, teraz odchádzam. Porozprávam doma.

Vstane, svižne vykĺzne z bytu. V protiľahlom byte niekto pribuchne dvere. ADAM pobehne.

EXT. deň, ulica

ADAM kráča rušnou ulicou. Obzerá sa. Akoby ho niekto sledoval. Nejaká postava v plášti, potom muž s foťákom. ADAM sa snaží kľučkovať medzi ľuďmi. Stojí na semafore pri prechode pre chodcov. Oproti cez ulicu stoja ďalší čakajúci ľudia. Jena dievčina naňho zakýva. On žmúri oči. Spozná ju, stretnú sa v strede cesty, ona ho stiahne späť odkiaľ prišiel.

viKTÓRIA

Ale čo!

ADAM

VIKA! Dnes som vám písal.

VIKTÓRIA

Kde, čo?

ADAM

Či nedáme stretko. Nevideli sme sa od kedy?

VIKTÓRIA

Ja sa stretávam s MIROM, ĽUBOU, DANICOU.

ADAM

Ani na pohrebe ste neboli.

VIKTÓRIA

Mŕtvi už nepatria do nášho sveta.

ADAM

Dobre, ale aj tak, rozlúčiť sa, ste mohli.

VIKTÓRIA

Kto si chce sypať soľ do rán môže. Ty si bol?

ADAM

Ja a EVA.

VIKTÓRIA

EVA?

ADAM

EVA Spurná.

VIKTÓRIA

Jáj! Ty vole! Tak ja som ju úplne vytesnila.

ADAM

Včera som sa s ňou stretol po pohrebe, odbehla si a našiel som ju na zemi s penou okolo úst, zobrali ju do nemocnice, v noci upadla do kómy.

VIKTÓRIA

Sila. Tak ale ona je ešte tu... a jednou nohou..

ADAM

VIKA!

VIKTÓRIA

To ju muselo asi dosť zobrať to všetko, pandémia, pohreb a teba stretnúť.

Smeje sa. ADAM krúti hlavou.

Adam

Nebola si taká.

VIKTÓRIA

Aká?

ADAM

Taká cynická.

VIKTÓRIA

To je jediné, čo mi umožňuje fungovať.

ADAM

Chápem, ale aj tak.

VIKTÓRIA

A čo EVA, o čom ste sa bavili?

ADAM

Vravela, že sa dostala zo závislosti, že zažila peklo.

VIKTÓRIA

Mh. To my všetci.

ADAM

Ale je to čudné celé. Keď sa na chvíľu prebrala pošuškala mi niečo, čo ma... vydesilo.

VIKTÓRIA naňho skúmavo pozerá.

ADAM

Ale radšej mi povedz ty, že ako sa máš, čo robíš, čo ťa priviedlo do Košíc.

VIKTÓRIA

Dáš si kávu?

ADAM váha.

VIKTÓRIA

Jednu kávu a dohodneme sa ako zorganizovať to stretko.

EXT. DEŇ, KAVIAREŇ

VIKTÓRIA sedí s ADAMOM na letnej terase kaviarničky na námestí pred EVINÝM domom. Pri jednom zo stolov sedí Peter Schutz a číta si noviny.

ADAM

Tu býva EVA, v tomto dome.

VIKTÓRIA

Ako vieš.

ADAM

Keď sa na chvíľu prebrala, pošepla mi, že ak umrie, mám sem pre niečo prísť.

VIKTÓRIA

Doklady a tak?

ADAM

Nemôžem ti to povedať. Nechcela, aby o tom niekto vedel. Ale tak ty to nikomu nepovieš nie?

VIKTÓRIA

Je to smutné, celé. Ty si ešte s LENOU?

ADAM

Áno.

VIKTÓRIA

Len s ňou?

Zasmeje sa. ADAM pokýve a rozhodí rukami.

VIKTÓRIA

Ja by som to mohla robiť so ženou, len ak by to bol transgender muž.

Zahľadí sa na ADAMA. Ten sa tvári vážne.

VIKTÓRIA

Ale veď sa uvoľni. Ona stále nevie, že...?

ADAMOVI zvoní telefón.

ADAM

Prepáč, volá mi.

Vstane a odíde bokom. VIKTÓRIA ho sleduje ako telefonuje a ospravedlňujúco rozhadzuje rukami. Potom sa vráti.

ADAM

Prepáč, musím ísť. Už som mal byť doma. Sme v kontakte. Ahoj.

VIKTÓRIA sa usmeje a kývne mu. ADAM položí na stôl pár drobných a odchádza. VIKTÓRIA vstane a podíde k EVINMU domu. Z brány vychádza dieťa so smetím, VIKTÓRIA prekĺzne dnu. Vyjde po schodisku k dverám EVINHO bytu. Pozerá na menovky. Skúša kľučku dverí. Dvere sa pootvoria. Vojde dnu.

INT. deň, EVIN BYT

VIKTÓRIA prechádza bytom, v ktorom sú porozhadzované veci osobného charakteru, akoby tam pred ňou už niekto bol. Horlivo nimi prechádza, akoby niečo konkrétne hľadala. VIKTÓRIA našla EVIN kontrakt, v rámci ktorého pracovala pre armádu, ako operátorka dronov. Nejaké medaile. Lístoček s nejakým kódom. Niekto strčí do zámku kľúč. ADAM.

int. noc, nemocnica

EVA leží na posteli. Prístroje pravidelne vykonávajú svoju prácu. Upratovačka stiera podlahu. Pristaví sa pri EVE. Díva sa na ňu. Mračí sa. EVE sa kriví tvár. Upratovačka krátko zvýskne, hodí po nej v úľaku handru. Zľakne sa, čo urobila. Snaží sa zakryť stopy. Vykukne na chodbu. Je prázdna. V pozadí počuť SMIECH sestričiek. Upratovačka odchádza. EVA ostáva v izbe sama, niečo rozpráva.

EXT. noc, nebo nad mestom

Vojenský dron prelieta nad mestom. Cieli. Vypúšťa strely. Explózia. (EVIN hlas komunikuje s centrálou)

EXT. ráno, les

Doráňaný MOTORKÁR v prilbe kráča lesom, okolo sa prechádzajú pštrosy, prichádza na čistinku, na ktorej sa týči vyleštený oceľový obelisk v pozadí vidno Tatry. Zvoní a vibruje mu telefón, on si ho nevšíma, ako melódiu má nastavený free jazz.

KONIEC 2. časti

Projekt je podporený Mestom Košice