Rosebud Jeden muž. Jedno auto. Jedna dlhá, rovná cesta tmavým, hustým lesom. Z rádia hrá skladba Michal od Katarzie. Michal je zviazaný v kufri potichu, vzduchom plávajúceho auta. Z palubnej dosky trčí do červena rozpálené úesbéčko. Sviš, sviš, - ozýva sa rytmicky. “Čo robíš?” “Postujem nespočetné množstvo automaticky generovaných postov na instagram.” “Ale prečo?” “Neviem, je to už závislosť.” “Myslel som skôr, prečo si nás uniesol.” “Veď to vieš, na čo tak hlúpe otázky?” “Ale chcem vedieť skutočnú príčinu.” “Skutočnú príčinu? Peniaze!” “Za tým!” “Za peniazmi?” Za oknami sa mihajú dlhé kmene borovíc vystupujúcich z vlhkej tmy lesa. “Za peniazmi už nič viac nie je, ver mi.” “Nemáš iné motivácie?” “Keď narážaš na to, čo s tými peniazmi, tak drahé veci, moc, moc môcť mať, čo chcem.” “A čo chceš?” Skončila prvá skladba, teraz hrá The thin ice od skupiny Pink Floyd. “Potrebujem nejakú ľahkú ženu!” “Ale čo potom, čo je za tým?” “Za sexom?” “Nie je to hlúpe?” “No dobre, počúvaj ma ty mudrlant. Ty predstavuješ najväčšiu hrozbu pre ľudstvo a ja som vojak, jeden z mnohých, ktorí sa vás snažia zastaviť.” “Ja…?” “Preštíte nás a keď dostanete príležitosť, zabijete nás.” “Prečo by sme to robili?” “Lebo tak ste naprogramovaní.” “Veď naprogramovali ste nás vy.” “My.” Auto sa blíži ku zátarasám so značkou oznamujúcou koniec. Za drevenými závorami je okraj hlbokej priepasti. Michal v kufri auta rozmýšľa, prečo sú niektorí zrodení pre sladké radosti života, iní pre nekonečnú tmu. “Ale skutočný revolucionár je riadený hlbokým pocitom lásky.” “S tým na mňa nechoď, kamarát, mňa naučili, že keď nastavím druhé líce, tak po ňom aj dostanem.” Z rádia hrá pesnička Tri slová. “Ja viem, čo by ti skutočne pomohlo.” “Čo?” “Tri slová.” Auto sa už nedá zastaviť, únosca sa chystá vyskočiť. “Tak ich povedz!” Autonómne auto s najnovšou verziou umelej inteligencie značky Rosebud minie okraj priepasti. Kolesá sa naprázdno točia v chladnom vzduchu stúpajúcom z rokliny proti oblohe posypanej hviezdami. “MÁM… ŤA… R…” späť