Pravé poludnie, kúpalisko, ext., Subjektívny pohľad (jednozáberák)

Biela, svetlo, Slnko, odstredivé vlny lúčov, nebo. Po modrej oblohe pláva lietadlo. DŽAVOT ĽUDÍ NA KÚPALISKU. Cez oblohu prelietava detská nafukovacia lopta. Odrazu lietadlo začne klesať k zemi. Počuť výbuch. K oblohe stúpa žiara a dym. Do obrazu vletí mladé dievča v plavkách. KRIK ĽUDÍ. Lomcuje s našim telom, kričí.

Dievča

Marcel, vstávaj, vstávaj! Čo je ti! Zobuď sa! Vstávaj! Preboha ťa prosím vstávaj! Nerob mi to! Vstaň, kurva!

(všetky hlasy hovorí jeden človek)

Pohľad opúšťa telo

Vidíme dievčinu lomcujúcu s mladým mužom ležiacim pri kraji bazéna. V pozadí ľudia v panike pobehujú sem a tam. Z neba padajú ďalšie lietadlá. Z bazéna vyskakujú ľudia. Hladina kryštálovo priezračnej vody, plamene, voda horí. Oheň postupuje k okraju bazénu. My ustupujeme cez plamene, otáčame sa a smerujeme k sídlisku s blokmi, v ktorých chýbajú byty. Trávnik je napoly pokosený, sú na ňom kôpky trávy. Spoza jednej trčia nohy muža. Všetko má husté pastelové farby, obloha stmavla. Blížime sa k budove, ku ktorej zaparkujú tri čierne autá, z ktorých vystupujú ozbrojení muži a vbiehajú do brány. SIRÉNY. My sa približujeme k pivničnému oknu, cez ktoré prenikáme do červeno osvetlenej fotokomory, v ktorej VIKTOR zväčšuje svoje fotografie.

Viktor

Ty krávo! To je skvelé, skvelé, úžasné! Musím to ukázať Marcelovi! Je síce odborník na nové technológie, nie na umenie, ale toto ho určite bude zaujímať. Na sto péro! Nebude rozumieť, ale zmení to celý jeho pohľad. Už len toto do tohoto a...

Približujeme sa na wi-fi router, na ktorom blikajú kontrolky. Prechádzame po kábli ku stene, vstupujeme do steny.

V najvrchnejšej miestnosti budovy, ktorá je zariadená ako staromódna pracovňa, vychádzame zo steny po kábli k notebooku, na ktorom sú otvorené akési grafy. Pred obrazovkou sedí Marcel a študuje dáta.

Marcel (vnútorný hlas)

Toto si len musím zapamätať, tie čísla. Ostatné mám v malíčku. Len tieto čísla. Len na to nevidím krista! Čo to je?!

Čísla a údaje na grafoch sa nepatrne menia a sú nezrozumiteľné.

MARCEL (VNÚTORNÝ HLAS)

Kokos, 6 minúty mám. Zapamätať si týchto 10 čísel. To dám. Čiže, 7859, nie 7598, či 7954, nebolo to iné číslo pred chvíľou?

Gúľa očami. Do miestnosti vojde sekretárka.

Sekretárka

Zvýšili vám honorár na 10 násobok. Očakávajú, že im poviete veci, ktoré nehovoríte každému. Sedí ich tam už plná sála. Čakajú.

MARCEL

Money talks, samozrejme, som pripravený, dajte mi minútku.

Sekretárka

Musia vám ešte pripevniť mikrofón, rozumiete tomu?

MARCEL

Bez pochýb, minútku, ďakujem!

MARCEL (VNÚTORNÝ HLAS)

7689? Piči, 7889, je to osmička?!

Cez strešné okno do miestnosti preniká slnečné svetlo. V lúčoch dopadá na stenu a steká do škár drevenej podlahy. Za oknami je slnečný deň. KOSENIE TRÁVY BENZÍNOVOU KOSAČKOU. Sekretárka je nahá. Marcel zdvihne zrak.

MARCEL (VNÚTORNÝ HLAS)

Prečo nie, veď je to len sen!

Siahne na monitor notebooku a napoly ho sklopí. Vráti ho do pôvodnej polohy. Pomaly pristupuje k sekretárke.

MARCEL

Takže hovoríš, že máme ešte čas?

SEKRETÁRKA

Minútku.

Marcel jej odhrnie prameň vlasov z pliec. Prezerá si jej prsia, postavu.

MARCEL (VNÚTORNÝ HLAS)

Len nech to teraz vyjde! Srať na všetko! Prosím, udrž si ju takto, je nádherná. Môžem si s ňou robiť, čo chcem. Na čísla sa vyser. Na čísla, 7, či 8?

Rozopína si zips na nohaviciach, ten sa zasekol. KLOPANIE NA DVERE.

MARCEL (VNÚTORNÝ HLAS)

Mám to pod kontrolou, je to len sen, je to len sen.

V rohu miestnosti si všimne sediacu postavu. Zháči sa.

MARCEL (VNÚTORNÝ HLAS)

Je to môj sen, môj! Nikto tam nie je!

V rohu miestnosti nie je nikto. Pred ním na stole sedí sekretárka oblečená. Pozerá na hodinky.

SEKRETÁRKA

Á, 60! Musíme ísť, hneď, teraz. Čakajú vás!

Marcel sa snaží zapnúť si rázporok na nohaviciach. Na mobil si fotí obrazovku počítača. Chvatne nasleduje sekretárku cez rôzne miestnosti a prostredia. Snaží sa nájsť fotku v mobile s grafmi a číslami. Na obrazovke sa striedajú najrôznejšie obrázky, len žiadne grafy s číslami. Vojdu do priestrannej miestnosti s jedným stolom a piatimi stoličkami. Akýsi ľudia Marcelovi pripevňujú mikrofón.

SEKRETÁRKA

O tri minúty začínate. Sála je plná, je ich tam asi 1000.

Do miestnosti vstúpi mladý muž v zdobenom kostýme s maskou. Za ním vstúpia piati muži v oblekoch so škraboškami. Sadnú si za stôl. Hľadia ticho na Marcela.

MARCEL (VNÚTORNÝ HLAS)

A to je kto? Oni vedia! Oni to vedia! Tie čísla, že ich nemám, ježiši, skončil som!

Sekretárka vyjde na stôl a začne sa vyzliekať. Muži pozerajú na Marcela.

Muž v zdobenom

Môžete začať. Dali sme vám desať násobok. Dúfame, že je všetko ako má byť. Nie som človek, som čokoľvek, čo chcete. Budem tlmočiť otázky prítomných vážených mužov s hodnotou každý nad 15 miliárd amerických dolárov.

MARCEL (VNÚTORNÝ HLAS)

15.

MUŽ V ZDOBENOM

Zoznámte sa: pani Blawacka, rozenkruciáni, templári a pán M.

MARCEL

Eh...

Jeden zo sediacich mužov vydá nezrozumiteľné zvuky.

MUŽ V ZDOBENOM

Pán M sa pýta: Etherum, či bitcoin?

Ďalší muž zaškrieka.

MUŽ V ZDOBENOM

Pani Blawacká chce vedieť, či je kvantová technológia hodná investícií.

Ďalší muž si hmká.

MUŽ V ZDOBENOM

Rozenkruciáni chcú vedieť, či Google naozaj buduje Kurzweillovi úložisko pre jeho vedomie.

Posledný muž piští.

MUŽ V ZDOBENOM

A Templári sa pýtajú, či ste v poriadku.

Znovu muž zapiští.

MUŽ V ZDOBENOM

Má už Thiel liek na starnutie?!

Sekretárka na stole zhadzuje jeden kus oblečenia za druhým, stále je oblečená.

SEKRETÁRKA

Marcel, vaša matka vám odkazuje, že vaša žena už rodí. Pýta sa, čo vám má navariť na obed.

MARCEL (VNÚTORNÝ HLAS)

Kľud to dám.

Pozerajú sa mlčky na seba. Sekretárka sa krúti na stole. Marcel prechádza pohľadom po miestnosti. Jeho matka v rohu miestnosti mieša varechou v hrnci. KRIK ŽENY PRI PÔRODE.

MARCEL

Prepáčte, myslím, že môžeme prejsť k tomu, čo vás naozaj zaujíma...

Všetci muži začnú zborovo hmkať melódiu a biť sa do pŕs.

MUŽ V ZDOBENOM

V poriadku... máme už... naše bezpečnostné bunkre... v prípade... udalosti... ale... ako si zabezpečíme... lojalitu a poslušnosť... našich bezpečnostných síl?

MARCEL (VNÚTORNÝ HLAS)

Tak o toto ide? Toto je TÁ vec? Sebazáchrana? Títo, čo si môžu kúpiť celé štáty sa boja! Majú strach?

MARCEL

Prepáčte, udalosťou myslíte čo?

Marcelovi zvoní telefón.

VIKTOR

Marcel, musíš prísť dole. Je to horúce, neznesie to odklad. Mám ju vo vaničke, každú chvíľu sa objaví a to musíš vidieť. Nesmieš to prepásť. Utekaj, čo ti nohy stačia!

Sekretárka vydesene pozerá za Marcela. On sa otočí. Za ním je veľké okno. Za oknom rastie atómový hríb. Ľudia sa plazia po zemi. Muži v benátskych maskách. Stúpa hladina. KRIK ZVIERAT.

SEKRETÁRKA

Marcel, musíš ísť na pódium. Teraz.

MARCEL

Och, áno, áno, samozrejme.

Muži hmkajú a bijú sa do pŕs. Sekretárka tancuje na stole a odhadzuje oblečenie. Marcel ospravedlňujúco vstáva a obchádza stôl. Prezerá si mužov. Dáva im dole masky. Neprestávajú hmkať. Sú to známe osobnosti z vrchných poschodí rebríčkov najbohatších ľudí (deep fake effect). Marcel vychádza z miestnosti a ocitá sa v sále plnej ľudí. Má rozopnuté nohavice. Pred ním je pultík.

MARCEL (VNÚTORNÝ HLAS)

Dobre, už len tých 10 čísel.

VIKTOR

Marcel kde si? Mám tu moje veci. Keď to neuvidíš, je koniec.

SEKRETÁRKA

Tých 10 čísel viete však?

MUŽ V ZDOBENOM

Sú tu, bezpečnostné zložky sa vzbúrili. Marcel, čo teraz?!

V sále je ticho. Marcel pomaly kráča k pultíku. POTLESK. Napraví si mikrofón. ZAKAŠLE do mikrofónu. TICHO.

MARCEL

75... 5... 9...

ŠUM v hľadisku, pokašliavanie.

MARCEL

666... 8

MARCEL (VNÚTORNÝ HLAS)

Kokos, úplne zle!

Za plece ho chytí Muž v zdobenom.

MUŽ V ZDOBENOM

Musíme utiecť! Dole u Viktora budeme v bezpečí.

Nasledujú ich prikrčení muži v maskách. Vzadu v sále sa strieľa. STREĽBA a VÝKRIKY. Ostatní sedia a pokašliavajú. Naša skupinka uteká dolu schodmi. Prechádzajú pôrodnou sálou. Tanečným parketom s tancujúcimi ľuďmi. Jedálňou, v ktorej matka servíruje jedlo rodinným príslušníkom. Kostolom, kde ho čaká nevesta so zakrvavenými svadobnými šatami na rozkroku. Mužov za ním po jednom likvidujú členovia strážnej služby. Marcel beží ruka v ruke so sekretárkou.

SEKRETÁRKA

Nechaj ma tu, musíš sa zachrániť ty!

MARCEL (VNÚTORNÝ HLAS)

OK, veď je to len sen.

MARCEL

Nie!

Ženu strhnú k zemi. Marcel vydesený uteká. Míňajú ho výstrely.

VIKTOR

Marcel! Marcel! Tadiaľ!

Marcel vbehne do úzkej chodby, ktorá sa ešte viac zužuje až v nej uviazne. Pokračujeme v tme. MARCELOV DYCH. Vchádzame do na červeno osvetlenej fotokomory Viktora. Je prázdna. TICHO. V miskách sú chemikálie. V jednej sa kúpe nevyvolaná fotografia. Pomaly sa na nej objavuje fotografia Marcela ležiaceho na deke, vedľa neho neidentifikovateľná dievčenská postava sedí a číta si. Marcel spí? Má zavreté oči, podchvíľou otvorené. Žena si číta knihu, nahá a jednou rukou sa pohráva s Marcelovým ochabnutým údom.

KONIEC