Pokus o vysvetlenie deja čítaj.
Plagátiky k projekcii real | modified.

ďakujem všetkým, ktorí sa podieľali na filme, za to že tomu venovali čas a verili, že to nebude zbitočne, dúfam, že nikto neľutuje.. a tiež chcem poďakovať rodičom zúčastnených aj všetkým ostatným, ktorí akokoľvek priaznivo ovplyvnili tento filmík.. a ešte moja vďaka patrí všetkým, ktorí sa prišli pozrieť na projekciu a nakoniec tlieskali, hoci som už s odstupom času veľmi kritický k filmu veľmi ma to povzbudilo a dúfam, že prídete aj na ďalšie filmy, ktoré budú dúfam zrozumitelnejšie.. no a nesmiem zabudnúť spomenúť joža bukovského a joža čornu, ktorý mi pomohli s digitalizovaním a počítačovým upravením filmu..
mnohé výčitky totiž smerujú týmto smerom, že po scenáristickej a dramatrugickej stránke cítiť najväčšie nedostatky, totiž na začiatku bola len silná túžba točiť film, s obyčajnou véhaeskou pár kamarátmi a popritom vyjadriť pocit a zamiešať do toho nejaký ten dej.. nakoniec asi vyšlo najavo, že sme chceli robiť jazz a nevieme hrať na gitare (matúšové slová), ale zároveň si myslím, že to že to berieme z iného konca, a že sa učíme na vlastných chybách nemusí byť márny experiment.. čas ukáže..
vymyslel som dejovú kostru s chlapcom sledujúcim dievča, ktoré sa do ňho nakoniec zaľúby a spísal som si niekoľko zvláštnych zážitkov, ktoré som do toho chcel zakomponovať a začali sme točiť.. chronologicky sme postupovali a po každej natočenej scéne som materiál zostrihal z kamery do videa a film rástol.. tak sme po roku nesmiernych, no veľa krát veľmi zaujímavých peripetiách spojených so zháňaním hercov a rekvizít dospeli k viac ako hodinu a pól dlhej verzii.. tú som potom dostal do počítača a zostrihal asi na hodinu 26 a posunul som ju niekoľkým ľuďom na zhodnotenie.. ohlasy boli v celku pozitívne a tak sa ešte niektoré veci prestrihali dala sa hudba a nasledovali neuveriteľné problémy spojené s nekompatibilitou softvérov a hardvérov a našich skúseností, no nakoniec sa podarilo do projekcie vydolovať výslednú verziu, ktorá má 80 minút..
zaujímavé možno je aj to, že materiál je natočený farebne ale výsledný film sme dali do čiernobiela, kvôli niektorým záberom so zle vyváženou bielou a čiernobielym nočným záberom.
strih a kamera je väčšinou chválená, čo ma veľmi teší, samozrejme aj tu sa nájdu slabšie miesta.
herecké výkony sú brané veľmi rôzne, čo divák to názor.. takže to je tak, ale myslím, že všetci sa snažili a osobne som bol celkom spokojný aj vzhľadom na to, že poznám zákulisie a tak..
hudba je takisto silnejšou stránkou filmu podľa viacerých, ktorí videli film
ja dúfam, že sa nám podarilo, okrem toho, že sme úspešne dokončili a prezentovali to na čom sme pracovali rok popri iných aktivitách, podarilo aj trebars rozhýbať iných a v košiciach vznikne nezávislá filmová scéna, to by bolo naozaj skvelé, lebo k filmu stačí naozaj jedna kamera a chcenie, samozrejme treba myslieť na veľa detailov, ako je aj napríklad zvuk, ktorý môže veľmi zmeniť výsledný zámer, tak ako aj iné veci, ja spomínam zvuk, pretože nám sa to so zvukom veľmi nepodarilo, asi predsa len treba ešte jedného týpka s mikrofónom, ale potom už fakt veľa netreba, ak máte to chcenie..
mňa do točenia tlačil silný zvláštny pocit, ktorý som sa snažil dostať do filmu, neviem nakoľko sa mi to podarilo, ja som mal pocit úspešného vyjadrovania tohoto pocitu po scénu s eurom, potom to trochu opadlo, možno aj to zohralo úlohu, pretože na začiatku som veril, že nemusí byť scenár dokonalo premyslený, keĎ je taký silný pocit a dokázať, alebo vyvrátiť tento dojem sa mi nakoniec nepodarilo, lebo pocit sa vytratil. ale niečo tam z neho je, lebo teraz, keď je po všetkom sa mi uľavilo a už ma tak netlačí a prichádza iný a mám nové nápady a nové skúsenosti a idem sa učiť hrať na gitare (všmu).
silu a rovnosť..

K procesu výroby patrí aj toto textové zhrnutie.
Tak ako aj dva scenáre, ktoré predchádzali, a čie sila panelu a maui pokanet.
a toto som ani netušil: veľké oči majú strach